Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Príhovor maturantov na záver školského roka

Vážený profesorský zbor, drahí spolužiaci!

Som hrdý na to, že tu dnes pred Vami môžem stáť, a taktiež na to, že sa v mene mojich spolužiakov môžem Vám, vážený profesorský zbor, poďakovať.

Teraz, keď tu pred Vami stojíme a od dospelosti nás oddeľuje už len okamih, cítime, že nikdy nám už nebude tak dobre a bezpečne, ako keď sme boli deťmi. Veď už Ovídius povedal: „Čas plynie pomaly“. A keď sa tak obzriem, vidím za nami päťročnú púť, ktorá, zdá sa, neuplynula vždy ako voda, a tep v našich srdciach sa neraz musel zrýchliť.

Veď akoby to bolo včera, čo sme po prvý krát zavítali do lavíc našej školy. Boli sme prváci, v očiach sme mali strach a v nohách rýchlosť. Boli sme iní ako dnes. Možno lepší, možno horší. A tak ako v mori, aj v našej triede sa striedali prílivy a odlivy šťastnejších i menej šťastných dní, no napriek tomu, alebo aj práve preto, sme sa neraz museli na seba spoľahnúť. Začali sme si na seba zvykať. Za nami je päť rokov plných nových poznatkov, vedomostí či skúseností a pred nami celý život. No ešte pred tým, ako sa do toho spomínaného života vrhneme plnými dúškami a očakávaní, musíme úspešne zavŕšiť naše štúdium maturitnou skúškou.

Maturita je novou etapou nášho života. Začleníme sa do sveta dospelých, do sveta plného nástrah povinností, ale aj radostí, ktoré patria k životu každého človeka. Zoberieme si so sebou aj mnoho spomienok, ktoré nás viažu k tejto škole a verte mi, nebude ich málo. Ja ale nechcem navodzovať pochmúrnu atmosféru, pretože maturita je prvou a veľmi dôležitou skúškou nášho života a každý ju musí zvládnuť čo najúspešnejšie a zo všetkých síl.


Teraz, keď tu pred Vami stojíme a od dospelosti nás delí už len okamih, cítime, že už nikdy nám nebude tak dobre a bezpečne, ako keď sme boli deti.

Ďakujem všetkým profesorom, ktorí nás počas štvorročného štúdia neustále vzdelávali a usmerňovali správnym smerom. A taktiež nám neraz pomohli nájsť cestu späť. Cestu, ktorá pre nás bola riekou, ktorá sa vlieva do mora, ktorá nám zároveň pomohla sa začleniť k ostatným. Niekomu sa mohla táto cesta zdať bezvýznamná, no pre nás bola jedinečná, lebo aj vďaka nej tu pred Vami môžeme stáť. Uvedomujeme si, že to pre nás nebola vždy iba ľahká úloha, ale úprimne verím, že dnes si každý z Vás môže povedať, že táto namáhavá práca nebola zbytočná. Chcem sa Vám poďakovať za celú našu triedu a povedať Vám, že sa budeme snažiť o to, aby sme nesklamali Vaše nádeje, ktoré ste do nás vložili. Budeme sa snažiť dokázať Vám, že všetka tá námaha s nami nebola zbytočná a že predsa len niečo stála.

A tak dnes, v tento očakávaný moment, tu stojíme s jednou tajnou túžbou. Túžbou stať sa skutočne dospelými, čerstvými maturantmi, ktorý majú život pred sebou a dvere otvorené do korán.

Prajem Vám, drahí naši profesori, aby ste na nás, Vašich študentov, spomínali s láskou, aby keď sa niekedy raz stretneme, sme sa na seba len usmievali a Vám, milí moji spolužiaci, aby každý jeden z Vás zdolal túto náročnú skúšku tak, ako si želá.


Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk