Šport, ktorý som sa rozhodol opisovať je hádzaná. Hádzanú som si vybral aj preto, lebo som sa tomuto zaujímavému športu venoval približne dva roky, čiže niečo o ňom viem.

Je to kolektívna loptová hra. Cieľom hry je dopraviť hodom loptu do súperovej brány , začo si mužstvo, ktoré dá gól pripíše jeden bod. Vyhráva to mužstvo, ktoré do konca zápasu strelí viac gólov. Proti sebe stoja dva tými, ak nieje vylúčený žiaden hráč, tak sa na hracej ploche pohybuje dvanásť hráčov a dvaja brankári. Na začiatku zápasu si kapitáni oboch mužstiev strihnú o to , kto bude rozohrávať. Rozohráva sa na polovici ihriska , a to tak že hráč stúpi jednou nohou na čiaru a nahrá spoluhráčovi. Mužstvo , ktorého kapitán losovanie prehrá sa postaví do obrany na svoju čiaru inak nazývanú aj ako ,,šestka,, alebo všetci hráči ostanú stáť tesne pri rozohrávajúcom mužstve. To znamená, že sa hrá takzvaná ,,osobka,, čiže osobné bránenie a každý hráč si stráži príslušného hráča z druhého mužstva. Každý z hrá na istom poste. Z ľava do prava je to: ľavé krídlo, ľavá spojka, stredná spojka, pilot , pravá spojka, pravé krídlo a pravdaže brankár.

Brankár má obzvlášť dôležitú úlohu, a to je za pomoci rúk a nôh chytať všetky strely letiace na bránu. Často dlhou prihrávkou zakladá rýchly protiútok. Na bránu smerujú väčšinou silné strely, a preto zvykne brankár nosiť dres s dlhými rukávmi a namiesto trenírok má tepláky. No nie je nič nezvyčajné, keď dostane nepríjemný zásah do hlavy alebo brucha, kde ho nič nechráni. Pred údermi do citlivých partii ho chráni suspenzor. Významné , ale aj ťažké postavenie má pilot, pretože jeho úlohou je pobiehať medzi súperovou obranou a vytvoriť clonu pre potenciálnych strelcov svojho mužstva. No súperova obrana ho nenechá len tak pobiehať, a tak si pilot často odnesie rozhodcom nepovšimnuté štuchance a údery do chrbta. Hráč na tomto poste by mal byť silnejšej a vyššej postavy. Všetci hráči majú na sebe dres s krátkymi rukávmi. Je označený číslom hráča, názvom mužstva a pravdaže logami sponzorov. Ďalšú časť oblečenia tvoria trenírky, ktoré by nemali prekážať pri behu. Všetci profesionálny hádzanári používajú špeciálne topánky s protišmykovou podrážkou , ktoré boli vyvinuté pre tento šport a sú to takzvané ,,halovky,,. Najkvalitnejšie halovky pochádzajú od firiem ako Adidas, Nike, Puma a Hummel. Sú vyrobené z usňovej kože. Zápasy klasickej hádzanej majú dva polčasy po tridsať minúta hrajú sa dnu v halách. Zopár čísel z hádzanej, ihrisko je asi štyridsať metrov dlhé a dvadsať metrov široké.

Brána má výšku dva metre a je tri metre široká .Šesť metrov od brány sa nachádza čiara nazývaná šestka. Ak ju hráč prekročí rozhodca odpíska prešľap. O tri metre od šestky je deviatka. Obidve čiary majú tvar polkruhu. Spoza deviatky sa odohráva lopta po faule na strieľajúceho hráča. Po tvrdšom faule rozhodca väčšinou odpíska sedemmetrový hod, je to niečo ako jedenástka vo futbale. No môže dať hráčovi žltú kartu alebo mu udeliť dvojminútový trest. Vtedy si musí ísť hráč sadnúť na striedačku na dve minúty. Ak hráč dostane tri žlté karty alebo ho bol trikrát vylúčený na dve minúty dostane červenú kartu a viac v zápase nemôže hrať. Od letných olympijských hier v Sydney sa ako zápasová lopta používa oranžová lopta Adidas nazývaná aj ,, Sydney – ovka ,,. Je trochu menšia ako volejbalová lopta a je vyrobená z kože a syntetických vlákien. Úspešnými týmami na olympijských hrách boli družstvá Nemecka , Francúzska a Islandu. Pre mnohých hráčov je vzorom napríklad nemecký reprezentant Stefan Kreczmar. Na v slovenskej hádzanárskej lige dominuje družstvo Sečoviec.

Hádzaná sa však nehrá len v klasickej podobe, ale existujú aj rôzne obmeny. Je to napríklad česká hádzaná , hádzaná s jedenástimi hráčmi a v lete sa hrá plážová hádzaná. Hrajú tu len štyria hráči a brankár, používajú mäkšiu gumenú loptu. Pravdaže sa hrá v piesku.