Ako šlo vajce na vandrovku? - Nuž urobilo si aj ono, ako si každý robieva: Kotúľ! zakotúľalo sa a pustilo sa, kadiaľ mu bolo ľahšie, kadiaľ by nezavadilo do tuhšieho od seba. Jednak stalo sa to ešte za starých časov, nuž veľa ani neopytujte sa, ako to mohlo byť; dosť, čo je o tom rozprávka.

Za starých časov išlo teda Vajce na vandrovku a stretlo tam raka.

"Kde ty ideš?" rečie mu ono.

"A tyže kde?" rečie mu on.

"Ja idem na vandrovku!"

"A veď ani ja nechcem byť horší od teba; pôjdem i ja!"

Už teda boli dvaja a bolo im hneď smelšie. Idú, idú; stretnú kačicu.

"Kde ty ideš?" opytuje sa vajce.

"A vyže kde?" rečie táto.

"My ideme na vandrovku; poď, budeme traja."

Kačica pristala; už boli traja. Všetko dobré do tretice!

Idú, idú; stretnú moriaka.

"Kde ty ideš?" rečie vajce.

"A vyže kde?" rečie tento.

"My ideme na vandrovku; poď do kamarátstva!"

Moriak pristal; boli štyria.

Idú, idú; stretnú koňa.

"Kde ty ideš?" rečie vajce.

"A vyže kde?" rečie kôň.

"My ideme na vandrovku; poď, budeme piati."

Kôň šiel; bolo ich, koľko na ruke prstov.

Idú, idú; stretnú vola.

"Kde ty ideš?" rečie vajce.

"A vyže kde?" rečie tento.

"My ideme na vandrovku; poď, väčšia hŕbka pýta viac."

Vôl pristal; už boli šiesti.

Idú, idú pekne v hŕbke; stretnú ešte kohúta.

"Kde ty ideš?" rečie vajce.

"A vyže kde takto rozbehli ste sa?" rečie kohút.

"My ideme na vandrovku; poď, budeme všetci siedmi!"

Dobre teda, už boli všetci siedmi dobrí tovarišia spolu!