Môj škrečok sa volá Cica, veľmi nezvyčajné meno, najmä pre hlodavca. Jeho kožuch je šedý s čiernym páskom na chrbte a malým chvostom. Vybrala som si ho týždeň pred Vianocami. Hľadala som malý okatý chumáčik. Keď sme prišli domov, položila som krabicu, v ktorej bol do klietky. Najprv bol neistý, ale potom vyliezol. 

Prvý týždeň bol pre mňa ťažký. Každú chvíľu som mala myšlienky: „Neutiekol? Je dobre? Nezranil sa ? Dýcha? Bol rovnako vystresovaný ako ja. Pri prudkých pohyboch zostal stáť a pohol sa, až keď som odišla z izby. Časom si zvykol. Teraz mi už žere z ruky. Má rád jablká, sušené hrozno a mrkvy. Medzi jeho zvyky patrí: keď mu nasypem jedlo, povyberá všetko farebné, vatu, ktorú mu dám do klietky, zoberie a dá do svojho domčeka, aby mal väčšie pohodlie a večer si tam nanosí jedlo, aby počas dňa nemusel vychádzať zo svojej skrýše. 

Keď behá na svojom kolese, čítam, ktoré jedlo by mal jesť, či ho môžem zobudiť, aké prostredie mu mám vytvoriť. Raz som ho chcela okúpať, ale potom som sa dočítala, že škrečky sú veľmi čistotné, a keby si namočili kožúšok, mohli by prechladnúť. 

Myslím si, že som Vám jeho zvyky a správanie opísala úplne presne. Ešte s ním možno budem dva roky. Za ten čas sa o ňom ešte veľa naučím.