Vážená pani riaditeľka, ctený profesorský zbor, milí spolužiaci, študenti.

Výrok Hansa Christiana Andersena: “Niet krajších rozprávok, ako tie ktoré napíše sám život“ hovorí aj o tom našom rozprávkovom putovaní.

Za siedmimi horami a siedmimi dolami, tam kde sa voda sypala a piesok lial, bol a i je zámok opradený legendami. A tam sa to aj všetko začalo, tam sa stretli rytieri a princezné. O cieli svojej cesty vedeli už vopred. Nehnali sa za truhlicou plnou zlata, či za polovicou kráľovstva alebo za cenami v celkovej hodnote 12 miliónov. To nie. Ich boj mal iný zmysel, rozhodli sa bojovať za hodnoty, ktoré nezastávajú vrchné rebríčky obľúbenosti. Je to niečo cennejšie ako všetky poklady sveta. Hodnota tohto bohatstva je nevyčísliteľná. Cieľom novodobých hrdinov bola múdrosť a vedomosti. A preto sa aj ocitli na hrade, ktorý už vychoval nejedného hrdinu. Každá oblasť vedená odborníkom, zanieteným do tých svojich kruhov, ktoré nemožno rušiť.
Začali. Nesmelo, so strachom i obavami. No plný očakávania, čo bude. A čo ich čaká. A čakalo ich veru toho dosť. Lebo byť hrdinom, to nie je len vedieť narábať s mečom, či vedieť sa správať. Ako budúce legendy museli zručnosti a danosti zdokonaľovať a to netrvá chvíľu. Celé štyri roky ich čakali. 32 adeptov, 32 malých dušičiek odhodlaných bojovať o najcennejší poklad. Hovorí sa, že začiatky bývajú ťažké, i boli, no zvládli to!

Pomaly sa začali ponárať do tajov miešania elixírov a odvarov, i keď to bolo asi to najťažšie, čo ich postretlo. Na svojej kondícii pracovali tvrdo, na vrchol staninového neba však dosiahli len máloktorý. Na bojovom poli musí človek konať rýchlo a aby nebol zaskočený príkazom v cudzej reči, cibrili hneď dva cudzie jazyky a nie len ten svoj materinský. Študovali sme diela z celého sveta, i rôznych období a hľadali skryté myšlienky. I to nám hádam pomôže odhaliť stratégiu nepriateľa. Dvorný hvezdár, náš ochranca a formovateľ morálky nám ukázal rôzne formy útokov. Úžasné pokusy nás síce ohromovali, no použitie v našom boji sme pre ne nenašli. Všestranné vzdelanie a každodenný dril, to je úloha novodobých rytierov.

Princezné boli každým dňom krajšie a rytieri silnejší. Nesmelé pohľady a prvé rozhovory vystriedali zapálené diskusie a vzájomné spoznávanie nabralo nevídané obrátky. V družine sa začalo rodiť skutočné priateľstvo. Keď sa niečo v živote udeje, môžeme to považovať za výnimočné. Náš prvý spoločný večer sa niesol v znamení príjmania do radov tých skúsenejších. Obávali sme sa, veď ku nováčikom sa nespráva ako v rukavičkách. No nebolo to až také hrozné. Trochu pomaľovaní, no dobre naladení sme pretancovali celý zbytok dňa.

Problémy a dni plynuli ako voda v rieke. Čakal nás kurz čarovania na lyžiach. Ubytovať sa na kaštieli s krásnym výhľadom, taká príležitosť sa nestáva každý deň. Tri družiny po kope a zábava sa začala. Princezné sa zaľúbili do čarodejníkov a rytieri si dobre rozumeli so služobníctvom. Bola to naozaj ťažká skúška. Vstávať ráno na rozcvičku, keď len pred pár hodinami rytier zaspal a potom ešte ísť čarovať, môžem byť rád, že to všetci okrem zrkadlovej gule prežili. Rytier Martin ju v zápale boja s neviditeľným nepriateľom zničil. No s takými škodami sa predsa vo vojne počíta. Na zámok sme sa vrátili do každodennej reality bez ujmy na zdraví.

Princezné boli každým dňom krajšie a rytieri silnejší. Polročnica a ani neviem ako. Prvá výplata. Pre niekoho málo, pre niekoho veľa. Každý, koľko si zaslúžil a ako sa kto snažil. Matematicky vyjadrené, jedna osmina cesty bola za nami. Ďalšia výplata prišla o chvíľu, aký je ten čas relatívny... Dvorný hvezdár, ktorý nás má na starosti nás vyplatil a mohli sme sa rozpŕchnuť na všetky strany. Dva mesiace prežité na hrade a doma, na prvý pohľad rovnaké obdobie, no uplynulo to úplne inak. Aký je ten čas relatívny.

Princezné boli ešte krajšie a rytieri ešte silnejší. Dostali sme veľa výplat, boli neraz spolu. Družina na vonok ako jeden. Jeden za všetkých, všetci za jedného. Tvária sa, že sú pripravený pustiť sa do boja. Záverečná bitka, ktorá by mala rozhodnúť o všetkom. Od každého, z veľkej sály dostali poklady malé a už teraz sú princezné a rytieri bohatí. Držte nám palce, nech v boji nik nepodľahne a všetci nech sa stanú tými skutočnými rytiermi a princeznami. Aký je ten čas relatívny. Zazvoní posledný krát zvonec a rozprávky bude koniec.