Drahý otec, mamka a všetci naši vzácni hostia, ktorí ste sem dnes večer zavítali, aby ste spolu s nami oslávili tento výnimočný okamih.

Ovídius povedal: „Radosti bývajú začiatkom nášho žiaľu“. V tomto krátkom, no výstižnom výroku je snáď ukrytý celý náš vzťah, vzťah otca a syna...Aj keď nemálo našich rozhovorov je hromženie aký som neschopný, nešikovný a zlý, aj tak ťa mám rád. Hovorí sa, že história sa opakuje, a keby bol býval ešte žil môj starý otec, ten by ti dal! Stará mama sa raz preriekla, že presne to, čo ja robím teraz a ty to považuješ za absolútnu neslýchanosť, si ty robil v mojom veku presne rovnako, ba i horšie.
Tak či onak som ja s Barborou určite jednou z tvojich najväčších radostí, aj keď od nášho narodenia si už stratil nejeden vlas a vrásky ti akosi pribúdajú, nevedno prečo... Mama ti stále hovorí „no nič, staroba tu!“ a má určite pravdu, veď čas nezastavíš, no na druhej strane, každý je taký starý, ako sa on sám cíti!

Ja ti želám ešte aspoň toľko tých šťastných rokov, koľko sa dnes dožívaš, veď ako sa spieva „čože je to päťdesiatka...“ Ešte veľa rokov plných elánu, zdravia a milujúceho okolia. Stále niečo, čo by si mohol zveľaďovať, pretože bez práce by si zrejme nebol spokojný.

Poďme teraz spolu naplniť slová Horácia:„teraz vínom zažeň starosti“.