Socializácia - esej

Človek je tvor spoločenský...
Socializácia (,,poľudšťovanie“) je proces začleňovania sa do spoločnosti, pri ktorom si človek osvojuje vzťahy medzi ľuďmi a preberá normy, hodnoty a idey príslušnej spoločnosti.

Moje začleňovanie sa do spoločnosti už začalo vtedy, keď som nastúpil do materskej školy. Tam som pomaly zisťoval, že sa nachádzam v kolektíve detí, ktorých som nikdy pred tým nevidel, a že veci, zlozvyky, ktoré si môžem dovoliť iba doma, musím v spoločnosti obmedzovať.

Dokonalejšie to bolo na základnej škole, keď som viac pociťoval pôsobenie spoločnosti na mňa a pôsobenie mňa na spoločnosť, pretože proces socializácie nie je len prispôsobovaním sa jednotlivca spoločnosti, ale zároveň procesom utvárania osobnosti (personalizácia) čiže utvárania a rozvíjania individuality človeka – jeho jedinečných vlastností.

Dokonca, aj teraz, keď som na strednej škole a som dostatočne internalizovaný, sem-tam sa nájde vo mne nejaká chyba (keďže nikto nie sme bez chyby) snažim sa ju napraviť koncepciou ,, zrkadlového ja“ ktorej autorom je Charles Hoton Cooley a utváram si o sebe názor tým spôsobom, že sa snažím na seba pozerať očami iných.

Myslím si, že v mojom sociálnom živote som dosť socializovaný na to aby som sám vedel ohodnotiť veci, ktoré viem že sú pre mňa kladným podnetom v mojom živote a správať sa podľa nich, ohodnotiť sám seba a druhých a uznať veci za potrebné resp. nepotrebné. Ale zasa viem, že nie som socializovaný na to, aby som si napr. teraz založil rodinu, chodiť do práce, uživiť a starať sa o ňu, pretože to chce čas.

Podľa mňa, sa človek do spoločnosti začleňuje celý život. Vždy prijíma nové informácie, rady do života, obkukáva niektoré veci od druhých(tie, ktoré sa mu zdajú veľmi správne a zaujímavé) a vždy naňho pôsobia socializačné činitele napr. ako na mňa pôsobia : moji rovesníci, rodina, škola či masmédia. Myslím si, že na prvom mieste v mojom sociálnom živote sú sociálny činitelia moji rovesníci a to najmä v škole, čiže môžem povedať, že škola je mojim sekundárnym socializačným činiteľom. Medzi rovesníkmi sa často stáva že majú spoločný úsudok ale keď že moji rovesníci sú dosť internalizovaní, má každý z nás svoj vlastný úsudok a to vytvára náš kolektív kde si medzi sebou vymieňame rôzne názory z rôznych hľadísk a naberáme nové názory, úsudky na svet a okolie v ktorom žijeme, ktoré nás niekedy predbehne a to len preto, že na niektoré veci nie sme až tak socializovaní, ale vtedy zistíme na vlastných chybách, čo ešte nám chýba aby sme boli čoraz viac socializovaní.

Preto človek, tvor spoločenský, zoon politikon, často využíva koncepciu ,, sociálneho ja“ ktorej autor je George Herbert Mead a definuje postupné sebauvedomenie v priebehu vzájomného pôsobenia.

Preto socializácia sa realizuje dvoma cestami – spontánne a prostredníctvom inštitúcií. Obe sa navzájom prelínajú a dopĺňajú. Socializácia sa uskutočňuje prostredníctvom sociálneho učenia, ktoré môže prebiehať na nižšej alebo na vyššej úrovni. Proces socializácie je vždy vzťahom medzi spoločnosťou a jedincom. Je to vždy vzťah vzájomného pôsobenia.