Sklady
1. prisudzovací – podmet a prísudok
2. určovací – nadradený a podradený vetný člen
3. priraďovací – s rovnocenné vetné členy
- minimálne významové, štruktúrne uzavreté spojenie dvoch (niekedy aj viacerých) plnovýznamových slov vo vete
Vetné členy
- prísudok – slovesný alebo menný (Fero je športovec. Fero je vysoký. Fero je sám. Fero je prvý.) – 1s alebo 1m
- podmet – 2
- predmet – priamy (ak je v akuzatíve bez predložky) alebo nepriamy (v akuzatíve s predložkou alebo v inom páde)
- príslovkové určenie – miesta, času, spôsobu, príčiny
- prívlastok – zhodný (pekná kytica), nezhodný (kytica z trhu) – vždy rozvíja podstatné meno
- príklady:
2 5n 1s 5z 3pA
Obyvatelia mesta očakávajú vzácnu návštevu.
5z 2 1s 3pA 5n 5n
Nerastné látky podporujú tvorbu kostry a chrupu.
2 5n 1s 4m
Tulipány z Holandska sa pestujú už všade.
Jednoduchá veta
1. jednočlenné:
- nemajú prisudzovací sklad, iba vetný základ
a) slovesné (Prší.; Zvečerieva sa.;...)
b) neslovesné – menné (Potraviny.; Hurá!; Pomoc!; ...)
2. dvojčlenné:
- majú prisudzovací sklad
a) úplné – podmet aj prísudok sú vyjadrené
b) neúplné – podmet je zamlčaný
Súvetia
- súvetia delíme:
- podľa zložitosti na:
a) jednoduché – skladajú sa z 2 viet
b) zložené – skladajú sa z 3 a viacerých viet
- podľa vzájomného vzťahu viet v súvetí na:
a) priraďovacie:
1. zlučovacie (spojky: a, i, aj, ani)
2. stupňovacie (spojky: ba, aj, dokonca, ...)
3. odporovacie (spojky: ale, no, a s čiarkou, ...)
4. vylučovacie (alebo, buď, ...)
b) podraďovacie:
- je tu hlavná a vedľajšia veta
- vedľajšie vety delíme na:
1. prísudkové
2. podmetové
3. predmetové (Spýtali sa ma, či príde do kina.; Dúfali, že prídeme.; ...)
4. príslovkové (Zabil vlka, lebo bol nebezpečný.; Ako sa do hory, tak sa z hory ozýva.; Išli tam, kde je večný kľud.; Išiel domov, keď skončilo vyučovanie.)
5. prívlastkové (Bol to spolužiak, ktorý si veľmi veril.; Išli sme cestou, kde sa stala nehoda.)
Polovetné konštrukcie
- prechodné konštrukcie medzi vetou a súvetím
- vznikajú, ak sa k jednoduchej vete pridruží druhotná predikácia – polopredikácia, ktorá má formu prísudku s určitým slovesným tvarom
- hlavným cieľom je stesňovať, zhusťovať text (potrebné v súčasnom rýchlom živote)
- podstata zmena dvoch viet na jednu vetu s polovetnou konštrukciou je zmena určitého slovesného tvaru na neurčitý slovesný tvar
- polovetná konštrukcia má funkciu vetného člena – najčastejšie doplnku, prívlastku alebo príslovkového určenia
- dej sa v polovetných konštrukciách vyjadruje:
1. prechodníkom – napr. Chodil po izbe, nahlas si opakujúc text básne.
2. činným príčastím – napr. Syn, zaujímajúci sa u hudbu, sa po skončení strednej školy zapísal na hudobnú akadémiu
3. neurčitkom – napr. Zašli sme do domu vypýtať si vodu.
Textová syntax
- javy, ktoré presahujú vzťahy vo vetách
- základné jednotky – text a veta
- text, čiže súvislý jazykový prejav, sa tvorí spájaním viet, medzi ktorými je istá obsahová nadväznosť (konexia), ktorá sa vyjadruje pomocou rozličných prostriedkov:
- obsahové prostriedky (téma prejavu)
- jazykové prostriedky
- mimojazykové prostriedky (mimika, gestá, situácia, ...)
- jednotlivá veta z textu nemusí podávať úplnú informáciu – nadväzuje na text z predchádzajúcich viet Þ vety sú pospájané textovými prostriedkami (konektormi)
- syntax, ktorá sa zaoberá textovými prostriedkami a javmi, je nadvetná, čiže textová syntax
Slovosled
- slová vo vete sú z hľadiska poradia usporiadané podľa istých pravidiel, ktoré nazývame slovosledovými princípmi:
- významová stavba výpovede – aktuálne členenie vety:
- základný slovosledový princíp
- hovorí, že vychádzame zo širšieho textu (kontextu), do ktorého je výpoveď začlenená, alebo zo situácie, v ktorej výpoveď vznikla
- gramatický činiteľ – uplatňuje sa najmä pri polohe prívlastku a prístavku
- rytmický činiteľ:
- uplatňuje sa pri určovaní polohy príkloniek a predkloniek, ktoré sú z hľadiska zvukovej stránky vety neprízvučné (mi, ti, si, mu, ma, ťa, sa, my, nás, vás, by, i, no, a , že, keď, ...)
- príklonky – tvoria rytmický celok s predchádzajúcim slovom
- predklonky – niektoré spojky a častice