Opisný slohový postup
- pozorovanie:
- cieľavedomé (sústredené) zmyslové vnímanie s cieľom zapamätať si a opísať
- najvyšší stupeň – vedecké (analytické) pozorovanie
- získavame ním množstvo informácií
- proces ľudského poznávania začína zmyslovým vnímaním
Opis
- funkcia opisu je čo najpresnejšie a najnázornejšie slovami vystihnúť (zobraziť) predmet, jav, ...
- delenie:
1.
a) jednoduchý
b) umelecký (náladový)
c) odborný (vedecký)
2.
a) statický
b) dynamický
- opis s dejovým rámcom – predmet je v pokoji a opisuje ho pohybujúca sa osoba
- existuje aj hybrid statického a dynamického opisu
- v umeleckom opise je zachytený aj subjektívny pocit autora
Kompozícia opisu
- závisí od funkcie opisu
- aj keď nie je taký podstatný, je dobré mať kompozičný plán – najpodstatnejšie → menej podstatné
- pri opise pracovného postupu je dôležitý
Jazykové prostriedky opisu
- najčastejšie – prídavné, podstatné mená, príslovky (spôsobu, miery), slovesá (v dynamickom)
- v opise záleží na výbere slov (najpresnejšie vystihnutie podstaty) – preto používame synonymický slovník
Štylizácia opisu
- statický:
- menné pomenovania (prídavné, podstatné mená)
- pasívum = trpný rod
- polovetné konštrukcie (príčastia, prechodníky)
- dynamický:
- slovesné pomenovania (činnostné)
- opis pracovného postupu (recepty, návody) píšeme v 1. osobe množného čísla oznamovací spôsob alebo 2. osobe množného čísla rozkazovací spôsob (prípadne v 2. osobe jednotného čísla rozkazovací spôsob)
- časová postupnosť nutná
- dynamizujúce prvky – na upútanie pozornosti (všimneme si, zbadáme, upúta nás; zámerné vynechávanie slovies)
Charakteristika - druh opisu, ktorý vystihuje charakteristické (podstatné, typické) znaky osôb, zvierat, vecí, javov, ...
- na jej základe zaraďujeme ľudí, zvieratá, veci, javy, ... do skupín, skupiny porovnávame
- súhrn rovnakých a rozlišovacích znakov
- je to tiež výpočet záujmov, vlastností, vzťahov
- rozdelenie:
1. priama – prídavné mená, pomenúvame priamo vlastnosti
2. nepriama – opis konania, z ktorého vyvodíme závery
- porovnávací opis a charakteristika:
- niektoré povolania na ňom založené
- charakteristika osoby
- súhrn vnútorných znakov osoby
- často sa spája s opisom osoby (výpočet vonkajších znakov osoby)
- autocharakteristika – vlastná charakteristika
- skupinová charakteristika zachytáva spoločné vnútorné znaky určitej skupiny osôb
- objektívna – komplexné, nezaujaté hodnotenie
- subjektívna – vyjadrenie vlastného názoru, vypichovanie vlastností, ak zosmiešňuje, volá sa karikatúra
- osobný posudok – administratívna charakteristika
Administratívne útvary- presnosť, výstižnosť, vecnosť
- založené na pravde
- niekedy ako dotazník
Osobný posudok- objektívny, komplexný, zodpovedne vypracovaný
- recenzný, oponentský, znalecký, ...
- osnova:
1. Ako dlho poznáme menovaného
2. Pracovné zaradenie, hodnotenie priebehu zamestnania a pracovných (študijných) výsledkov
3. Záujmová činnosť
4. Vzťah k ľuďom
5. Dôvod vypracovania posudku
6. Dátum, podpisy, pečiatka
Životopis- osnova:
1. Dátum a miesto narodenia. Ostatné miesta stáleho pobytu. Meno, povolanie rodičov a súrodencov.
2. Priebeh vzdelania a členstvo (funkcie) v organizáciách, verejno-prospešné práce.
3. Osobitné schopnosti (jazykové, umelecké), záujmy, záľuby, zdravotné a iné problémy.
4. Záver: perspektívny cieľ (čo chcem ďalej dosiahnuť).
5. Dátum a vlastnoručný podpis.
Žiadosť- okrem informácie je dôležité aj odôvodnenie
Tvaroslovie – morfológia
(Slovné druhy)- náuka, ktorá sa zaoberá slovnými druhmi a ich gramatickými kategóriami
- delenie:
1. podľa ohybnosti:
a) ohybné – môžeme ich skloňovať alebo časovať (podstatné mená, prídavné mená, zámená, číslovky, slovesá)
b) neohybné – spájacie výrazy (príslovky, predložky, spojky, častice, citoslovcia)
2. podľa významovosti:
a) plnovýznamové – majú funkciu vo vete, tvoria sklady (podstatné mená, prídavné mená, zámená, číslovky, slovesá, príslovky)
b) neplnovýznamové – nestoja ako vetné členy vo vete (predložky, spojky, častice, citoslovcia)
- plnovýznamové slová majú dve časti:
1. slovný základ – nemenný (sú aj výnimky – skákať → skáčem (k → č), žiak → žiaci (k → c), beloch → belosi (ch → s), d → dz, ...)
2. prípony a koncovky – menia sa v závislosti od použitia pádu
- prvotná predložka – predložka, ktorá sa každých okolností správa ako predložka
- druhotná predložka – predložka, ktorá sa za iných okolností môže správať aj ako iný slovný druh (okolo, uprostred, blízko, ...)
Pr.:
Idem okolo domu. → okolo je predložka (je pred podstatným menom)
Idem okolo. → okolo je príslovka (nie je za ním žiadne slovo, alebo aspoň nie podstatné meno)
Má okolo 20 rokov. → okolo je častica (môžem ho z vety vynechať alebo nahradiť iným slovom – asi, približne, ...)
Morfologické kategórie1. menné – rod, číslo, pád vzor, stupeň
2. slovesné – osoba, číslo, čas, spôsob, vid, rod, intencia
Menné kategórie
Rod- prirodzený rod – len mužský a ženský
- gramatický rod – mužský, stredný, ženský
-rodovo silné a rodovo slabé prípony:
rod | rodovo silná prípona | rodovo slabá prípona |
mužský | (chlap, stroj, dub) | -a (hrdina) |
stredný | -a (žena, ulica) | (dlaň, kosť) |
ženský | -o, -e, -ie (mesto, srdce, vysvedčenie) | -a/-ä (dievča) |
Číslo
- jednotné číslo (singulár) a množné číslo (plurál)
- jeden predmet – jednotné číslo; aspoň dva predmety – množné číslo
- existujú aj pomnožné (majú tvar množného čísla, ale pomenúvajú jednu vec – nožnice) a hromadné (majú tvar jednotného čísla, ale pomenúvajú skupinu vecí – mládež) podstatné mená
Pád- vyjadruje vzťahy medzi slovami vo vete
- nepríznakový pád – nominatív
správne | nesprávne |
hostia, susedia | hosti, susedi |
v motore | v motori |
na klavíri | na klavíre |
z Bystrice | z Bystrici |
z práčok | z práčiek |
Slovesné kategórie
Slovesný čas
- najcharakteristickejšia slovesná kategória (odráža sa v nej vzťah k momentu výpovede)
Prítomný čas (prézent):
- vyjadruje reálny a aktuálny čas – vtedy ide o základný význam prítomného času – napr. Vediem divadelný krúžok.
- druhotné významy:
a) sprítomnenie minulých dejov(historický prézent) – napr. Na protest odchádzajú štúrovci do Levoče.
b) bez zreteľa na určitý čas (gnómický prézent) – napr. Slová sa zadeľujú do desiatich slovných druhov.
Minulý čas (préteritum)
- vyjadruje deje pred momentom výpovede – napr. Včera odcestoval.
Budúci čas (futúrum)
- vyjadruje deje po momente výpovede – napr. Budem navštevovať jazykový kurz
Slovesný vid
- kategóriou vidu sa vyjadruje, že slovesný dej sa uvedomuje:
a) ako prebiehajúci, neohraničený – ide o nedokonavé slovesá (čítať, kresliť, rozprávať, skákať)
b) ako ohraničený celok – ide o dokonavé slovesá (dočítať, nakresliť, vyrozprávať, vyskočiť)
- pri odlíšení dokonavých slovies od nedokonavých je jedným z kritérií spôsob vyjadrenia budúceho času – nedokonavé slovesá sa zväčša vyjadrujú zloženým tvarom (písať – budem písať) a dokonavé slovesá jednoduchým tvarom (napísať – napíšem)
- základným členom kategórie vidu je nedokonavý vid, ktorý má všetky tri časy, kým slovesá dokonavého vidu vyjadrujú len minulý čas a budúci čas, ktorý má tvary prítomného času
Slovesný spôsob- slovesá vyjadrujú deje tromi slovesnými spôsobmi
a) realizovaním deja – oznamovací spôsob (robím, čítal, bude sa pripravovať – v troch časoch)
b) možnosťou realizovania – podmieňovací spôsob (robil by, bol by čítal – v dvoch časoch)
c) vyžadovaním realizovania – rozkazovací spôsob (rob! – v jednom čase)
- základným slovesným spôsobom je oznamovací spôsob; podmieňovací a rozkazovací spôsob sú príznakovými členmi tejto kategórie
Slovesný rod- kategória slovesného rodu označuje:
a) že pôvodca deja je gramatickým podmetom vety, vtedy vykonáva dej – to je činný rod (sestra študuje)
b) že pôvodca deja nie je podmetom vety, vtedy je podmet dejom zasahovaný – to je trpný rod, ktorý má dva tvary:
1. zvratný tvar (koláč sa pečie)
2. opisný tvar (žiak je zapísaný)
- trpný rod sa používa hlavne v odbornom štýle
Intencia (zameranosť) slovesného deja- niektoré slovesá si vyžadujú, iné nevyžadujú doplnenie činiteľom (agensom, nositeľom) deja alebo objektom deja (paciensom)
- táto vlastnosť slovesa sa nazýva intencia čiže zameranosť slovesného deja
- je dôležitá pre skladbu, pretože pomáha určovať, či je sloveso osobné alebo neosobné, predmetové alebo bezpredmetové
Skladba – syntax
Sklady1. prisudzovací – podmet a prísudok
2. určovací – nadradený a podradený vetný člen
3. priraďovací – s rovnocenné vetné členy
- minimálne významové, štruktúrne uzavreté spojenie dvoch (niekedy aj viacerých) plnovýznamových slov vo vete
Vetné členy- prísudok – slovesný alebo menný (Fero je športovec. Fero je vysoký. Fero je sám. Fero je prvý.) – 1s alebo 1m
- podmet – 2
- predmet – priamy (ak je v akuzatíve bez predložky) alebo nepriamy (v akuzatíve s predložkou alebo v inom páde)
- príslovkové určenie – miesta, času, spôsobu, príčiny
- prívlastok – zhodný (pekná kytica), nezhodný (kytica z trhu) – vždy rozvíja podstatné meno
- príklady:
2 5n 1s 5z 3pA
Obyvatelia mesta očakávajú vzácnu návštevu.
5z 2 1s 3pA 5n 5n
Nerastné látky podporujú tvorbu kostry a chrupu.
2 5n 1s 4m
Tulipány z Holandska sa pestujú už všade.
Jednoduchá veta
1. jednočlenné:
- nemajú prisudzovací sklad, iba vetný základ
a) slovesné (Prší.; Zvečerieva sa.;...)
b) neslovesné – menné (Potraviny.; Hurá!; Pomoc!; ...)
2. dvojčlenné:
- majú prisudzovací sklad
a) úplné – podmet aj prísudok sú vyjadrené
b) neúplné – podmet je zamlčaný
Súvetia
- súvetia delíme:
- podľa zložitosti na:
a) jednoduché – skladajú sa z 2 viet
b) zložené – skladajú sa z 3 a viacerých viet
- podľa vzájomného vzťahu viet v súvetí na:
a) priraďovacie:
1. zlučovacie (spojky: a, i, aj, ani)
2. stupňovacie (spojky: ba, aj, dokonca, ...)
3. odporovacie (spojky: ale, no, a s čiarkou, ...)
4. vylučovacie (alebo, buď, ...)
b) podraďovacie:
- je tu hlavná a vedľajšia veta
- vedľajšie vety delíme na:
1. prísudkové
2. podmetové
3. predmetové (Spýtali sa ma, či príde do kina.; Dúfali, že prídeme.; ...)
4. príslovkové (Zabil vlka, lebo bol nebezpečný.; Ako sa do hory, tak sa z hory ozýva.; Išli tam, kde je večný kľud.; Išiel domov, keď skončilo vyučovanie.)
5. prívlastkové (Bol to spolužiak, ktorý si veľmi veril.; Išli sme cestou, kde sa stala nehoda.)
Polovetné konštrukcie
- prechodné konštrukcie medzi vetou a súvetím
- vznikajú, ak sa k jednoduchej vete pridruží druhotná predikácia – polopredikácia, ktorá má formu prísudku s určitým slovesným tvarom
- hlavným cieľom je stesňovať, zhusťovať text (potrebné v súčasnom rýchlom živote)
- podstata zmena dvoch viet na jednu vetu s polovetnou konštrukciou je zmena určitého slovesného tvaru na neurčitý slovesný tvar
- polovetná konštrukcia má funkciu vetného člena – najčastejšie doplnku, prívlastku alebo príslovkového určenia
- dej sa v polovetných konštrukciách vyjadruje:
1. prechodníkom – napr. Chodil po izbe, nahlas si opakujúc text básne.
2. činným príčastím – napr. Syn, zaujímajúci sa u hudbu, sa po skončení strednej školy zapísal na hudobnú akadémiu
3. neurčitkom – napr. Zašli sme do domu vypýtať si vodu.
Textová syntax
- javy, ktoré presahujú vzťahy vo vetách
- základné jednotky – text a veta
- text, čiže súvislý jazykový prejav, sa tvorí spájaním viet, medzi ktorými je istá obsahová nadväznosť (konexia), ktorá sa vyjadruje pomocou rozličných prostriedkov:
- obsahové prostriedky (téma prejavu)
- jazykové prostriedky
- mimojazykové prostriedky (mimika, gestá, situácia, ...)
- jednotlivá veta z textu nemusí podávať úplnú informáciu – nadväzuje na text z predchádzajúcich viet Þ vety sú pospájané textovými prostriedkami (konektormi)
- syntax, ktorá sa zaoberá textovými prostriedkami a javmi, je nadvetná, čiže textová syntax
Slovosled
- slová vo vete sú z hľadiska poradia usporiadané podľa istých pravidiel, ktoré nazývame slovosledovými princípmi:
- významová stavba výpovede – aktuálne členenie vety:
- základný slovosledový princíp
- hovorí, že vychádzame zo širšieho textu (kontextu), do ktorého je výpoveď začlenená, alebo zo situácie, v ktorej výpoveď vznikla
- gramatický činiteľ – uplatňuje sa najmä pri polohe prívlastku a prístavku
- rytmický činiteľ:
- uplatňuje sa pri určovaní polohy príkloniek a predkloniek, ktoré sú z hľadiska zvukovej stránky vety neprízvučné (mi, ti, si, mu, ma, ťa, sa, my, nás, vás, by, i, no, a , že, keď, ...)
- príklonky – tvoria rytmický celok s predchádzajúcim slovom
- predklonky – niektoré spojky a častice
Publicistický štýl a jeho útvary
Publicistika a jej funkcie
- publicistikou rozumieme aktuálne písomné a ústne prejavy pre širokú verejnosť
- sú realizované prostriedkami masovej informácie
- hlavná funkcia – objektívne informovať
- môže tu byť vyjadrený aj subjektívny názor Þ agituje, presviedča
Publicistický štýl
- publicistika má aj vzdelávaciu funkciu, ale jej jazyk je určený širokým vrstvám, a preto je zrozumiteľný (prístupný), výstižný a pôsobivý
Automatizácia a aktualizácia v publicistickom štýle- automatizácia – ustálenosť, konvenčnosť vyjadrovania – používanie istých ustálených slovných spojení alebo viet pre frekventované, štandardné situácie (napr. plodná diskusia, špičkový výrobok)
- aktualizácia – oživovanie, nezvyčajnosť vyjadrovania – použitie nezvyčajného jazykového prostriedku, alebo použitie bežného prostriedku nezvyčajným spôsobom (Bol to takzvaný úder pod pás.)
Publicistické žánre (útvary)
1. Spravodajské žánre: správa, komuniké (oficiálne, štátnopolitické vyhlásenie), rezolúcia (vyhlásenie – v závere rokovaní, zjazdov atď.), riport (krátka spravodajská reportáž), referát, interview (rozhovor), inzerát, reklama → objektívny prístup
2. Analytické žánre (vysvetľujúce, úvahové a hodnotiace): úvodník, komentár, recenzia, kritika, diskusia; glosa, entrefilet [ántrfile] – poznámky na aktuálnu tému, často vtipné a ironické
3. Beletristické žánre (rozprávacie a opisné): fejtón, besednica, črta, reportáž → subjektívny prístup, využívajú prvky umeleckej literatúry
- neexistujú medzi nimi pevné hranice
Funkcia, obsah a jazyk titulku- titulok vystihuje obsah článku, obsah iba naznačuje a upútava pozornosť, prípadne hodnotí
- má bohaté zastúpenie jazykových aktualizácií
- časté elipsy (výpustky)
Spravodajské žánre v publicistike
Správa- informácia – správa, oznámenie – je základom komunikácie
- dobrá správa má odpovedať na 5 W (Who?, What?, Where?, When? a Why?)
- stručná, vecná, pútavá
- 3 základné kompozičné postupy:
1. Chronologický postup – údaje v časovom slede (Výstavba prieplavu Dunaj – Odra sa začala v roku 19.. Po 10 rokoch usilovnej práce našich stavbárov vypláva zajtra z bratislavského prístavu loď Republika a po prvý raz bude jej cieľom prístavisko v Ostrave.)
2. Logický postup – príčina a dôsledok (Naša krajina potrebovala ako soľ vodné spojenie medzi Dunajom a Odrou, a tak sa tešíme na zajtrajšiu premiéru plavby lode Republika idúcej z Bratislavy do Ostravy po prieplave, ktorý vybudovali naši stavbári za 10 rokov.)
3. Akcentujúci (zdôrazňujúci) postup – najzaujímavejší údaj na začiatku (Po prvý raz v histórii našej riečnej plavby vypláva loď Republika z Bratislavy do Ostravy po prieplave, ktorý vďaka desaťročnej nadšenej spolupráci českých a slovenských robotníkov a inžinierov spojil Dunaj s Odrou.)
Referát
- súhrnná komplexná informácia o istom podujatí, verejnom rokovaní, schôdzke, konferencii, zjazde
- dve časti:
1. kde a čo sa stalo, aký bol priebeh
2. záznam v plnom rozsahu s vlastnými medzititulkami alebo v zhustenej podobe referátov a prejavov, diskusných príspevkov, rezolúcií (vyhlásení) a podobných oficiálnych materiálov
- upravený (rozšírený najmä o doslovné citovanie), hybrid správy o činnosti a zápisnice alebo protokolu
Interview (rozhovor)
- usmerňovaný (riadený) rozhovor, ktorý autenticky informuje o osobe, ale aj o závažných faktoch
- osnova:
- stručná charakteristika (príp. stručný životopis) osoby
- doslovný záznam otázok a odpovedí
Kritika
- kritika v novinách je prejavom demokratickosti zriadenia (uverejňujú sa aj čitateľské príspevky)
- uplatňuje sa ako hodnotiaci vzťah ku skutočnosti, ktorý si všíma nedostatky, záporné javy a upozorňuje na ne s cieľom dosiahnuť ich nápravu
- každá kritika má byť objektívna – nezaujatá a konštruktívna – má naznačiť spôsob riešenia
- nachádzame ju v mnohých spravodajských (rezolúcia), analytických (úvodník, komentár) a beletristických žánroch (fejtón)
- náučná (odborná) kritika (recenzia, oponentský posudok) komplexne analyzuje a hodnotí kladné i záporné stránky javov a diel
Beletristické žánre v publicistike
- pútavý, živý štýl, ukážka nevyčerpateľnosti námetov odpozorovaných zo života a ich tvorivého spracovania
- podľa prevažujúceho kompozičného postupu beletristické novinárske žánre sú:
- fejtónové (rozprávacie): fejtón, besednica, causerie [kózri] a stĺpček
- reportážne (opisné): reportáž a črta
Fejtón- duchaplné humorné (ironizujúce) rozprávanie na aktuálnu tému súčasnosti
Reportáž- zmiešaný žáner rozšírenej správy a beletrizovaného dejového opisu, ktorý dáva čitateľovi názornú predstavu o udalosti prostredníctvom autentického, bezprostredného zážitku autora
