Beletrizovaný životopis

Život nie je to, čo chceme, ale to, čo máme.

Môj život sa začal pri mojom narodení, neviem však, či pod šťastnou hviezdou, viem však, že ho chcem žiť tak, aby som sa mohla na staré kolená obzrieť dozadu a povedať, že môj život stál za to.

Volám sa **********. Narodila som sa **. júna ***** v Kežmarku. Od útleho detstva však bývam v paneláku na ***** ulici v Poprade. Tu ma rodičia vychovávali, formovali môj charakter a dojmy o ľuďoch a o živote. Avšak neboli na to sami, pretože od troch rokov som navštevovala Materskú škôlku na ulici Mládeže v Poprade, kde ma veľa naučili tiež vychovávatelia. Pripravovali ma na štúdium, učili ma vytrvalosti a trpezlivosti, ktorá je v živote potrebná. Tu som sa tiež naučila súdržnosti a záujmom v kolektíve.

Ako každé dieťa, aj ja som ako 6-ročná musela opustiť svoju škôlku, aby som mohla ďalej študovať na Základnej škole. Moji rodičia si pre mňa zvolili Základnú školu na ulici Mládeže v Poprade, ktorej som ostala verná až do deviatého ročníka. Na túto školu mám dobré spomienky. Učili tu totiž samí dobrí učitelia, mala som tu dobrých spolužiakov a dobré známky. V prvom a druhom ročníku som sa učila a zdokonaľovala sa v písaní, čítaní a počítaní. Po úspešnom výberovom konaní som od tretieho ročníka navštevovala triedu s rozšíreným vyučovaním cudzích jazykov. Počas ďalšieho štúdia v tejto triede som sa, či už viac, alebo menej, úspešne zúčastnila recitačných súťaží v nemeckom a slovenskom jazyku, matematických, chemických a fyzikálnych olympiád a pytagoriád. V ôsmom ročníku som síce vedela, kto som, no netušila som, čo zo mňa môže byť. Nevedela som si vybrať povolanie, ktoré by ma natoľko zaujalo, aby som ho vykonávala celý život. Po dlhých úvahách som sa nakoniec rozhodla pre ďalšie štúdium na obchodnej akadémii, kde som úspešne zložila prijímacie skúšky.

Od mojich pätnástich rokov teda študujem na Obchodnej akadémii v Poprade. Je to stredná ekonomická škola. Tu sa zapájam do jesennej zemiakovej brigády a navštevujem tu krúžok informatiky a výpočtovej techniky.

Až na tejto škole zisťujem, že v živote sa presadím len tvrdou, svedomitou prácou a vytrvalosťou, na rozdiel od základnej školy, kde s nami učitelia zaobchádzali ako s deťmi. Boli k nám láskaví, zhovievaví a my sme to využívali a odplácali sme to iba našou aroganciou. Dokazovali sme tak iba našú nezrelosť a detinskosť. Na strednej škole však musíme deň čo deň obhajovať náš rozum a schopnosti.

Medzi tie moje patrí komunikácia v Nemeckom, Anglickom a Ruskom jazyku, písanie na stroji a práca s počítačom.
Sú však chvíle, kedy sa nechcem, a ani nemusím venovať štúdiu a mojim povinnostiam. Najmä cez víkendy a prázdniny sa preto venujem svojim koníčkom a záľubám. Sú to napr. plávanie, cvičenie, čítanie, pečenie, turistika, tanec a leňošenie. Vtedy sa dokonale odreagujem a zabudnem na svoje problémy.

Hovorí sa, že najšťastnejší človek je zdravý človek. Mňa žiadne závažné zdravotné problémy netrápia. Nedá sa o mne však povedať, že som taká, aká by som chcela byť. Mám síce veľa dobrých vlastností, ako sú: úprimnosť, dobrosrdečnosť, láskavosť, citlivosť, zmysel pre poriadok. Trápia ma však tie zlé vlastnosti, ako napríklad lenivosť, nespoľahlivosť, hamblivosť. Ale ako sa hovorí: nik nie je dokonalý, no mal by sa o to aspoň snažiť.

Po úspešnom ukončení štúdia by som chcela ďalej študovať na ekonomickej univerzite. Keby mi to však nebolo umožnené, snažila by som sa čo najlepšie kvalifikovať v ekonomickom sektore. Jedného dňa by som si tiež chcela založiť vlastnú rodinu a osamostatniť sa od mojich rodičov. Človek ale nikdy nevie, čo ho čaká. Čas je na to najlepší sudca a trpezlivosť majster.