Ráno som vstala okolo siedmej hodiny. Celý deň som trávila v spoločnosti Anulienky, alebo Anulienka v mojej spoločnosti?

Doobedie sme prežili ja a Anulienka spoločnou hrou s mojimi dvoma sesternicami - Peťkou a Simonkou. Sedeli sme v izbičke pri mojom sporáčiku a spoločne sme sa zabávali fintením našich tváričiek. Sú pekné, ja viem, ale môžu byť aj krajšie …Keď som sa naobedovala spoločne s mojimi rodičmi zahrali sme si všetci spoločne aj s Anulienkou Pexeso. Najskôr sme povystrihovali kartičky, porozkladali ich po zemi a potom hor sa do hry. Najmenej sa k nám pripájal môj ocinko, lebo zasa sedel za tým škaredým čiernym kufríkom ktorý „spáva“ v ešte škaredšej šedej taške. Po vyčerpávajúcej partii pexesa som pripravila pre mňa a Anulienku opäť nejaké občerstvenie. Bola to výdatná polievka a šálka teplého, sladučkého čaju. Po zjedení polievky a vypití čaju sme boli obe zase svieže a opäť pripravené do ďalších spoločne strávených chvíľ.

Navečer nás svojou návštevou poctili sestra môjho ocinka teta Lenka aj so svojim nastávajúcim Vlastíkom. Mám ich oboch veľmi rada, lebo je s nimi vždy veľká zábava. S tetou Lenkou sme veľmi dobré kamarátky a Vlastík je vždy veľmi smiešny a stvára a rozpráva rôzne „vylomeniny“. Dnes sme sa opäť všetci spolu veľmi nasmiali. Najväčšiu radosť z Anulienkinej prítomnosti mala okrem mňa hlavne moja malá, takmer osem mesačná sestrička. Tá si obľúbila najmä jej šnúrky na topánočkách a jej vlásky.

Deň strávený s Anulienkou bol pre mňa veľmi príjemne stráveným dňom a velmi sa mi to páčilo.