Pred 16 rokmi si svet vyžiadal niečo originálne a prišla som ja !
Slniečko pekne svietilo, na oblohe nebolo ani jedného mráčika. S hrozným hlukom som sa rozhodla, že sa všetkým ukážem a mojou prvou zastávkou bola bardejovská nemocnica. Keď som zbadala čudných ľudí v bielych plášťoch, pochopila som, že sa tam dlho zdržať nemôžem a musím ísť domov. Samozrejme, že strach z týchto bielych príšer bol menší ako moja túžba spríjemňovať rodičom dlhé noci svojimi speváckymi výkonmi.

Postupne, ako plynul čas, mne pribúdali dni, týždne, mesiace, a ani som sa nenazdala, už som sfukovala sviečku na mojej prvej sladkej torte. Viac než 1500 dní svojho života som strávila doma a nedalo sa to už vydržať. Moja vlastná interpretácia „mandarinky Darinky“ častým opakovaním pred tými istými ľuďmi stratila svoj šarm a žiadalo si to nové publikum. Našťastie rodičia túto situáciu správne pochopili, a tak ma prihlásili do materskej škôlky. Mojím prvým životným rozhodnutím bolo nastúpenie do prvej triedy. Ako hrdá prváčka som vyložila aktovku na chrbát a odcupikala do školy. Cítila som sa taká veľká, dospelá. Pritom som ešte netušila, čo ma čaká. Po pár mesiacoch som zistila, že škola nie je až taká úžasná. Najprv nám tlačili do hláv abecedu a ako by to nestačilo začali aj násobilku. Zistila som, že nebudem kamarátka s Pytagorovou vetou a že mi nebudú robiť problémy vetné členy. Zistila som, že mama má Emu a Ema má mamu, čo je A a čo je B ako sa píše či číta to či ono. Základná škola bola pre mňa perfektným zážitkom a každodenným výletom. Zábava bola na dennom poriadku, ale úsmev mi z tváre opadol keď som sa dozvedela, že musím opustiť túto školu. Gymnázium bolo mojím druhým životným rozhodnutím. Prísť medzi kockačov bol mojím logickým postupom utvrdiť sa vo svojich poznatkoch. Bola som rozhodnutá počúvať mladých ľudí, s ktorými som sa z nenazdajky ocitla medzi 4 stenami.

Ale uvedomila som si, že každá pesnička, menší či väčší protest, obľúbené opravovanie cudzích gramatických chýb i neobľúbené hodiny matematiky sú mojou neodbytnou súčasťou a charakteristickou črtou, ku ktorým sa postupne budú pridávať ďalšie. A tak tu zrejme má svet to, čo chcel!Mňa!