Bol nádherný horúci letný deň, presnejšie trinástny august, keď som sa po prvýkrát usmiala na ľudí okolo seba.V ten deň keď som prišla na svet,sa začala moja klukatá cesta životom. Niektorým bolo čudné,ako može mat také malé bábätko, akým som bola ja, taký hlasný a prenikavý plač.Dni plynuli a okolo mojej kolísky sa mihalo vela ľudí. Veď  to poznáte, na malé bábätko sú všetci zvedaví.

Postupne, ako šiel čas, pribúdali dni, týždne a mesiace a ani som sa nenazdala,už som sfukovala prvú sviečku z obrovskej narodeninovej torty.Moja rodinka je obyčajná a päťčlenná. Ocko (meno) bol vyučený ako lesník, ale pracuje ako živnostník. Maminka (meno) pracuje ako predavačka.Mám dvoch starších súrodencov s ktorými je život pestrejší.Sestra Lucia je študentkou na Strednej Zdravotnej škole v Banskej Bystrici a brata, ktorý je žiakom ZŠ. Keď sa kniha môjho života obrátila na tretej strane, nastalo prvé odlúčenie od mojích rodičov. S plačom na tvári som nastúpila do Materskej školy. Na to si veľmi dobre pamätám. Vtedy som určite vyplakala potok slzičiek. Dni ubiehali a ja som okolo seba spoznávala nových ľudí a našla som si prvých kamarátov. V ten istý rok som dostala na Vianoce moju krásnu školskú tašku. Ako dôkaz, že sa blíži čas povinnej školskej dochádzky a získavanie nových vedomostí. Keby som vtedy vedela, že ma čaká len učenie a učenie, nebola by som taká nadšená. O tri roky neskôr, v školskom roku 1999 som nastúpila do prvého ročníka Základnej školy. Ale najštastnejši deň bol pre mňa, keď som spoznala moju najlepšiu kamarátku. Spolu sme chodili do školy,spolu sme sa tešili aj plakali. Rovnako sme obe začali navštevovat Jazykovú školu v Žiline. Cesta aj vyučovanie nám spolu ubiehali rýchlejšie.

O rok neskôr sa budem rozhodovať, kam pôjdem píliť nervy učitelom. No dovtedy ma čaká ešte vela radostných ale aj smutných dní.