Je ráno. Paprsky slnka presvitajúce cez záclony mi poskakujú po viečkach. Otváram oči, vstávam a prechádzam na balkón. Tie lúče mi nedajú pokoj. Akoby mi vlievali silu do unaveného tela.

Stojím na balkóne, viečka mám privreté. Nastavujem svoju tvár k slnku. Pomaly otváram oči a dívam sa na oblohu. Krásne modré nebo sťa nezábudky, s bielymi mráčikmi rozmiestenými sem a tam. Predstavujem si ich ako velikánske kopy páperia, také ľahučké, také mäkučké. Chcela by som sa do nich hodiť. Určite by to bol príjemný pocit. K tomu vo vzduchu cítiť voňu kvetov. Áno, orgován. Tá voňa mi zaplavuje celú dušu. Už, už aby som bola vonku a vychutnávala si čo najviac tej jarnej voňe.

Prechádzam sa po lúke, krásne púpavy nakláňajú svoje žlté hlávky v mäkkej zelenej tráve, pomaly sa kolíšu v jemnom vánku. Vtáčiky, akoby ožili po tuhej zime, pretekajú sa v spievaní. Z každej strany sa ozýva krásny spev vtákov a tiché bzučanie včielok, ktoré preletujú z kvietka na kvietok. Príroda ožíva.

Mám rada jar. Všetko kvitne a konečne počuť aj niečo iné ako štartovanie aút. A po tuhej zime je to najlepší relax, aký si možete predstaviť. Každý deň vás zobúdza príjemné šteklenie slniečka a štebotanie vtáčikov.

Jar vás núti otvoriť okno, aby vám zvuk ožívania prírody prenikol aj do vášho domova. Je to krásne ročné obdobie.