Rieka a jej okolie

Zakrádam sa a obzerám si z brehu krásnu rieku. Voda v nej hukoce, bije o brehy je búrlivá sťa jarná búrka. Je mohutná ako buk a hlboká ako hudba. Je ako modrá obloha ukrytá v hlbinách zeleného lesa.

Keby sme sa dívali na rieku na obrázku možno by nás to nudilo, ale tu nie, tu je fantázia ničím nespútaná, voľná ako vtáča: poletuje z konára na konár a vábi náš vždy ďalej a ďalej. Keď som kráčal popri brehu, zbadal som, ako zamkýna slnečné lúče do svojich hlbín. Do tváre mi šľahal mrazivý dych vody a zacítil som krásnu vôňu ihličnatých stromov, ktoré rástli popri rieke. Išiel som ďalej po prúde a asi po piatich minútach som započul, ako rieka spieva svoje krásne a záhadne piesne, nenapodobiteľné žiadnym umelcom. Okolie bolo pestré a krásne ako koberec vyložený na jarmoku.

Niektoré zvieratá využívajú rieku na čistenie svojho zovňajšku a iné zasa ako zdroj obživy. Bola krásna ako trblietajúce sa nebo, čistá ako kryštál a priezračná ako sklo.