Maturita, časť štúdia, ktoré musí každý zvládnuť na škole, ktorú navštevoval. Ja som chodil na športové gymnázium a čakal som, že maturitou prefrčím ako nič, veď predsa, maturitu na športovom gymnázium neberie nik vážne, ani učitelia a do štvrtého ročníka som sa dostal bez väčších problémov.

Už v septembri som zbadal, že to asi nebude prechádzka ružovou záhradou, ale bude treba zamakať a vynaložiť toľko úsilia, akého som nevynaložil od učenia sa verím v boha na prvé sväté prijímanie, ani na strednú školu nebol problém sa dostať, ale toto zaváňalo, že veľa volného času pôjde na učenie.

Učitelia v škole začali najprv z ľahka, od každého učiteľa sme dostali približné otázky, ktoré si mal každý vypracovať, aby sa mal z čoho učiť na maturitu. Bože ďakujem ti, že sme mali v triede prvotriednu bifľošku a každý ju bez jedinej výčitky svedomia využil a skriptá si okopčil od nej, kým ona pracovala na správnych odpovediach pre seba. Neviem, či už dačo tušila, že nebude jediná, ktorá sa bude z tých papierov učiť. Ale nevadí, bez okolkov ich darovala celej triede. My sme zvyčajne prepíjali naše peniaze piatok večer, bez jedinej snahy dačo urobiť preto, aby sme zmaturovali.

Prišiel november a každý učiteľ chcel vedieť, ako sme na tom s našimi vedomosťami. Jasné, že väčšina z nás v tú dobu asi nevedela ani ako sa volá, takže sme vehementne celá trieda tvrdila, že máme toho veľa a každý učiteľ od nás dačo chce, zahrali sme sa na usilovných študentov, ktorí od príchodu zo školy trávia celý svoj čas iba za knihami, aby sme sa odkatapultovali čo najlepšie do sveta. Presvedčili sme ich, nech nechajú skúšanie až na január, šťastie pre mňa, aspoň som si nemusel lámať hlavu nad prípravou na maturitu a silvestra som prežil bez väčších starostí a až do príchodu do školskej lavice som na školu ani nepomyslel.

Aa vtedy to prišlo. Druhý deň v škole a buch písomka na stole, nemal som ani šajnu, čo odo mňa chcú, pár bodíkov nestačilo a prišli prvé päťky. Vtedy som sa ako tak dokopal k tomu, aby som do seba natlačil aké také vedomosti, aspoň na štvorku. Prežil som prvé polročné vysvedčenie s nie najlepším priemerom, ale nevadilo mi to nejak extra.

Prišiel druhý polrok, každý učiteľ začal do nás hustiť, že naše známky sú hrozné, že naša príprava do školy je nedostačujúca a s takouto prípravou nemáme šancu zmaturovať. Neviem ako ostatní, ale ja som sa začal strachovať, aby som sa nemusel hanbiť, že som jediný na škole nezmaturoval. Začal som sa škole viac venovať, no po pravde len slovenčine, lebo na ostatné predmety sme toho až tak veľa nemali a na písomných prácach sa dalo odpisovať a ťahákovať.

Na písomné maturity zo slovenského jazyka sme dostali pohoďáka učiteľa, ktorému bolo jedno, čo robíme a môj sloh bez jedinej chyby na konci už ležal v učiteľových rukách, ešteže za mnou sedel spolužiak a pomohol mi, keďže v mojich diktátoch sa vždy našlo zo desať chýb.

Anglický jazyk tiež prebehol bez väčších problémov, další učiteľ a další, ktorému to bolo jedno. Pustil kazetu a o viac sa nestaral, odpisovačky v plnom prúde. Večer som zaspával s úsmevom na tvári. O pár dní som sa dozvedel, že obidve písomné prace dopadli na sedemdesiatpäť a viac percenta. Až po akademický týždeň som ani nepohol prstom a plným dúškom som si užíval, dobrý pocit z písomnej maturity.

Začal sa akademický týždeň a začal som sa vypytovať ostatných maturujúcich kamarátov, ako sú na tom, koľko predmetov už vedia. S hrôzou v očiach som zistil, že väčšina ľudí už vie skoro všetko, iba ja a pár mojich kamarátov sme trochu pozadu s našimi vedomosťami. Na začiatku akademického týždňa som vedel iba dvadsať maturitných otázok zo slovenského jazyka, takže som musel v piatok zresetovať hlavu, ako každý piatok som sa stretol s partiou kamošov a šlo sa do mesta, trocha sme popili, aby sa nám lepšie učilo a mali čistú hlavu.

Cez akademický týždeň ma čakala biológia, geografia, angličtina, z každého tridsať maturitných otázok, plus ešte desať zo slovenčiny. Najlepšie na tom bolo, že som si vybral aj informatiku a mal som vedieť programovať v pascale, ale kedže som bol až na jednej prednáške, tak som fakt nemal veľmi dobrú predstavu, ako to spravím.

V tú chvíľu som skoro prepadol v beznádej, ale pozbieral som všetky sily a nesnažil som sa myslieť na to, že som sa flákal asi veľmi dlho. Z bioly som sa stihol cez akademický naučiť dvadsať otázok, z geografie tak isto a zo slovenčiny som na konci akademického týždňa ani sám nevedel, čo vlastne ovládam, tak sa mi to miešalo v hlave, informatiku som si nechal na koniec, keďže som z nej mal maturovať posledný deň. Do angličtiny som ani nenazrel, spoliehal som sa nato, že čo to ovládam a bude to stačiť, kedže väčšinu voľného času strávim za internetom a pri počítačových hrách.

Prišiel pondelok, prvý deň mojej maturity, na pláne bola biológia a geografia. Ráno som necítil žiadnu nervozitu, asi som si celkom neuvedomoval vážnosť situácie, že som sa na celú maturitu vykašľal a v posledný týždeň som chcel všetko dobehnúť. Prišiel som do školy k triede, kde mala prebiehať biológia, už tam stálo zopár spolužiakov, trochu som sa začal znervózňovať, všetky rozhovory sa točili iba okolo toho, kto sa koľko učil, alebo sme sa dokola pýtali ľudí, čo to už mali za sebou, aké otázky si vytiahli. Keď povedali dáku ťažkú, som sa v duchu tešil, že ju už ja nedostanem a nebol som určite sám.

Prišiel rad na mňa a vbehol som dnu, začal som sa potiť, začal som byť čoraz viac nervózny, ale po vytiahnutí mi poskočilo srdiečko, vytiahol som si otázku, ktorú som vedel perfektne. Na papier som vtlačil všetko, na čo som si spomenul, predniesol porote, vyšiel z triedy a čakal na výsledok.

Prišiel čas na výsledky, zavolali si ma dnu s ďalšími desiatimi a oznámili nám výsledky. Dostal som trojku a bol som z tej známky sklamaný, lebo som to vedel minimálne na dvojku. Určite zavážilo to, že som bol permanentný štvorkár a učiteľ biológie nechcel veriť vlastným očiam, keď videl moje meno na menoslove maturantov z biológie.

Potom prišla na rad geografia, tá prebehla trocha s väčšími problémami, ale mal som v porote dobrú učiteľku, a keď sa dalo, tak mi pošuškala správnu odpoveď na otázku od predsedu.

Prvý deň aj zo šťastím som mal za sebou, druhý deň som mal iba angličtinu. Po príchode do školy som sa zase dostavil pred triedu, kde sa skúšala angličtina, počkal som si, kým prišiel na mňa rad a bez nervozity som nabehol dnu, vytiahol podľa mňa celkom ľahkú otázku moderné komunikácie a obkecal obrázok, ktorý som dostal k téme, odrapotal malý dialóg s učiteľkou a s dobrým pocitom som vyšiel a čakal na výsledky. Z angličtiny to bolo za jedna.

Tretí deň som mal voľno a snažil som sa pripraviť na informatiku a na moje obľúbené príklady z pascalu. Keď som ich videl, mňa skoro porazilo, pozrel som si iba dva a potom som šiel von s kamošmi, ktorý to už mali za sebou. Oslavovali a zabávali sa, už som to chcel mať za sebou aj ja, jeden z nich sa tak opil, že ani nevedel rozprávať, sme ho zobrali domov a šiel som aj ja domov vyspať sa na posledný maturitný deň. Skoro som zmeškal vlak do školy, potom mi volala spolužiačka, že kde som, adrenalín sa mi zdvíhal, lebo som sa dozvedel, že začali skôr skúšať a už dávno som mal byť v škole. Zo stanice som rovno utekal do školy. Práve som bol na rade, tak som bol nervózny a spotený, že som skoro ani netrafil do dverí, učitelia predniesli pár posmešných poznámok, že či som zabudol, kedy maturujem a podobné.

Vytiahol som otázku, o ktorej som nič nevedel, povedal som si skvelé dnes nemám svoj deň, šiel si sadnúť a pripravovať sa, vtedy prišla za mnou jedna učiteľka a spýtala sa ma či rozumiem všetkému a povedal som jej, že ani nie. Pán boh jej zaplať, nadiktovala mi všetko, nikdy v živote som tam rýchlo nepísal. Ďalšie šťastie bolo to, že predseda poroty vyzeral, ako keby bol mŕtvy, nedával pozor a po piatich prednesených minútach ma pustili von, skoro som odletel, keď mi povedali, že za slovenčinu som dostal dvojku.

Teraz mal prísť kameň úrazu, informatiku. Po slovenčine som dúfal, že ma šťastie neopustí a verte či nie, ani neopustilo. Vytiahol som jednu z tých otázok, ktoré som si deň predtým kukal a druhá časť úlohy bola poslať e-mail s prílohou. S trochou trápenia pri pascali som nakoniec dostal trojku a bolo po maturite.

Ešte v ten večer som šiel so spolužiakmi do mesta a poriadne sme to oslávili. Zmaturoval som s menším šťastím, ale aj takí musia byť, každý z nášho ročníka spravil a ja som si povedal, že sa pokúsim trocha viac venovať svojim povinnostiam a nenechávať si všetko na poslednú chvíľu.