(Citovo zafarbeny opis krajiny)

Zima je krásne ročné obdobie. Prichádza hneď po jeseni. Zvieratá si robia zásoby na zimu, vtáctvo odlieta do teplých krajov a príroda? Tá má tiež svoje čaro.

Prím v tomto ročnom období hrajú stromy, ktoré sa pomaly, ťarbavo a ťažkopádne kolembajú vo vánku, ako keby tancovali. Druhé husle hrá žblnkot vody, ktorá sa roztápa z cencúľov. Tie strážia strechy ako ostnatý drôt. Rytmus udáva biela prikrývka, ktorá sa zrejme vysypala anjelom, keď sa potácali po blankytnom nebi.

Rovnakej farby sú aj rieky, no nie v tomto období. Remeselník Mráz, ktorý okrem toho, že ukul krásne ľadové meče v podobe cencúľov, znehybnil všetky rieky do priehľadného a studeného zrkadla. V ňom sa odrážajú ochabnuté konáre, ktoré pod ťarchou snehu neraz končia na zemi. V zime nesmú chýbať ani snehuliaci, ktorí v sebe síce nemajú život, no častokrát sú mnohým deťom priateľmi.

Koncom Februára sa však ľadové kráľovstvo mení na uplakanú krajinu. Všetko má svoj koniec, a tak aj meče, ukuté z tvrdého ľadu, sa pomaly menia na vodu. Sneh sa roztápa a ubolené konáre stromov, ktoré statočne držali bielu prikrývku, si pofúkajú a zacelia rany, aby onedlho mohli vyhnať nové púčiky. Zrkadlá z ľadu sa pomaly strácajú a rieky, ktoré boli štvrtinu roka uväznené v priehľadnej truhle, pomaly rozbiehajú tok.

Na zemi sa čoskoro objavia prvé snežienky a silná bohyňa zimy Meluzína, tak silná a statočná vie, že v tejto etape roka sa jej vládnutie skončilo a žezlo prenechá svojej nepriateľke a kolegyni zároveň, Vesne.

Zima je krásne ročné obdobie. Nádherné snehové vločky a trblietajúci sa ľad rozbúcha srdce nejedného človeka. No tak, ako sa strieda deň s nocou, sa musí vystriedať zima s jarou, aby sa o rok mohla Meluzína opäť ukázať v plnej paráde.