Neplač, keď sa tvoje sny rozbijú na črepy, veď črepy prinášajú šťastie! (J. Lennon)
Toto rozprávanie som poňala viac slangovo, študentsky, no hlavne zábavne, lebo nie som schopná napísať niečo filozofické - veď vonku svieti slnko a to dosť zle vplýva na človeka, ktorému kázali písať sloh, bez toho, aby si toto slnka mohol užívať plnými dúškami.
Tento kvázi múdry citát, môže každý chápať odlišne.
,,Líder Chrobákov", alebo tiež inak známy - manžel kontroverznej pseudospeváčky Yoko Ono, sám veľký John Lennon musel toto vysloviť, keď na niečom ,,fičal". Rozumejte tomu ako chcete, no ostanem verná tomuto názoru. Nebol úplne pri zmysloch, keď dával tieto slová dokopy. Určite nie. Ako mohol človek, ktorý bežne trápil milióny ľudí na svete pesničkami, ktoré niesli pochybné názvy, ako napr. ,,Cry, baby, cry", alebo ,,Hard day’s night" vysloviť niečo takéto??? Prepáčte, že sa k tomuto vyjadrujem tak priamo, ale nezdá sa mi vhodné dávať ľuďom falošnú nádej. To nie je správne.
Začiatok tohto citátu mi nie je veľmi jasný. Čítať viem. No uchádza mi pointa. Každý človek má predsa svoje sny, túžby, ciele, ambície. Žije tým, že sa otáča a hľadí do svojej, vo väčšine prípadov, nie práve ružovej minulosti a zabúda žiť pre prítomnosť. Raz jedna múdra žena povedala: ,,Nemali by sme sa nechať ovplyvňovať minulosťou. Mala by byť iba nepatrnou časťou našej prítomnosti."
No dobre, neviem, či tá žena bola múdra, no bola novinárka a určite toho zažila veľa. Vlastne, tento citát som počula v jednom filme. Ale aj tak sa mi zdá plnohodnotnejší ako to, čo povedal pán Lennon. Osobne nič proti nemu nemám, keď nerátam fakt, že ,,vďaka" nemu nútili matky svoje deti nosiť okuliare s rovnakým rámom, čo na týchto úbohých deťoch zanechalo dodnes stopy. Inak mi príde v celku ,,sympoš". No dobre, nemám ho rada. Ale vybrala som si túto tému pre moju 2. školskú kontrolnú prácu, z čoho je jasné, že v skutočnosti by som mala písať viac pozitívnejšie, ak chcem dostať dobrú známku.
Tak teda, citát ,,Neplač, keď sa tvoje sny rozbijú na črepy, veď črepy prinášajú šťastie!! určite nepatrí medzi moje obľúbené a rada by som sa pokúsila toto odvážne tvrdenie uja Johna vyvrátiť mojimi skromnými skúsenosťami z môjho krátkeho života.
Človek sa rád zamýšľa. Nad tým prečo je v živote väčšina vecí tak, ako by podľa ich vlastného - niekedy až prehnane ,,skromného,, - úsudku nemala byť. Patrím k tejto drvivej väčšine. No ešte sa mi ani jeden jediný raz nepodarilo prísť na to, prečo idú veci v živote tak, ako idú. Plynú len tak, ako keď sa po rieke postihnutej povodňovou aktivitou tretieho stupňa valia kusy stien z rozpadnutých domov... Tak, že človek môže robiť všetko, na čo má v danej chvíli sily, a aj tak to nebude dostačujúce. Ťažko zastavíte trosky domu plaviace sa po dravej rieke. A presne o tomto je to. O tomto je sám pán Život. Je neskutočne zložité prísť na to, čo chcel povedať intelektuálny spevák touto vetou. No poviem vám na rovinu, radšej nemal nič takéto vysloviť. Bude ma to mátať asi celý život.
Črepy samy o sebe. Áno, vraj prinášajú šťastie. Aj keď mozgové hemisféry môjho filozofického ja si nedokážu vysvetliť prečo, niekde som o tom počula. Tuším od vlastných rodičov. No vlastne hej, keď končili trápenie na strednej škole a na stužkovej slávnosti rozbíjali džbán, ktorý bol vtedy - ešte pred pár sekundami plný nekvalitného, lacného vína, viem, že spomínali niečo o tom, že sa všetci rozbehli a hrabali po tých črepoch ako kury po zrne. No asi na tom niečo bude. Črepy sú kúskom nášho šťastia, ale záleží na tom, ako sa kto k týmto črepom postaví a o aké črepy ide. Viete, je úplne niečo iné, keď sa na črepy rozbije nejaký pohár, džbán, alebo čokoľvek hmotné, čo je aj tak pri väčšine malých detí takýmto spôsobom odsúdené na zánik. No to, čo vyslovil pán Lennon v domnienke, že z toho bude múdra myšlienka, ktorú budú používať generácie, na vyjadrenie skľučujúceho pocitu nešťastia??? Prepáčte, no je to choré, ak si to naozaj myslel. Vlastne nikto nikdy nepovedal, že slávny John Lennon bol úplne zdravý.
Ako nemám plakať, keď sa na črepy rozbijú moje SNY??? Sny, v ktoré verím a dúfam (aj keď niekedy naozaj len v kútiku duše), že sa stanú skutočnosťou! Sny, ktoré dodávajú môjmu chabému sebavedomiu aspoň malú nádej, že raz bude situácia, v ktorej sa práve nachádzam, lepšia! Sny, ktorými sa zaoberám až priveľmi často na to, aby som žila plnohodnotne v realite, ktorá býva krutá! SNY. Moje sny!
Ako nemám plakať, keď sú nejakým zarážajúcim faktom, na ktorý moje srdiečko nebolo pripravené ani v tej najhoršej nočnej more, tieto moje sny zničené?! Sny, ktoré niekto nevedome (a niekedy aj náročky a vedome) podupá nemilosrdným opätkom zúfalstva?! A ja nemám plakať??? Keď človek príde o niečo, čomu prikladá neskutočnú dôležitosť, nielenže prestane VERIŤ, no mnohokrát aj plače. A to doslovne! Slzy sú zázračným liekom na zranenú dušu. Tak prečo by sme sa takýmto spôsobom nemohli trošku preliečiť? Verte, alebo nie, viem o čom hovorím a to ešte nie som ani plnoletá. Mám síce len 18 rokov, no viem, aký je to pocit, keď prídete v krátkom okamihu o všetky sny. Je to pocit bezmocnosti, neopísateľného smútku, no hlavne menejcennosti.
A preto hovorím NIE tomuto citátu a otvorene s ním nesúhlasím. Radšej sa budem riadiť v živote podľa vlastného uváženia a robiť veci, ktoré sama uznám za vhodné. Nebudem robiť nič, čo sa odo mňa očakáva, takže ani... plakať. Vlastne v tomto prípade neplakať. Človek nie je stroj a tiež má svoje zlé dni, kedy je plný emócií.
Pán Lennon, prepáčte, ale v tomto prípade ste sa MÝLILI...
