(citovo zafarbený sloh)

Je krásny letný deň. Hrejivé slnko vyťahuje svojimi zlatistými lúčmi k vode všetkých ľudí.Príroda rozžiarená všakovakými farbami mi pripadá, akoby ju namaľoval dajaký skúsený maliar. Každý strom je sfarbený inak, všetky tie lúčne kvety, ale aj každý vtáčik sú krásne. Keď tak hľadím na číru vodnú hladinu a vidím všetku tú nádheru aj v jej odraze, som skutočne spokojná.
Každučký strom, aj keď možno pre vedcov rovnaký, je v mojich očiach úplne rozlišný. Každý kmeň, každá koruna, ba aj každý každučký list sú odlišné, a také nádherné.

Keď sa obzerám a vidím všetky tie bradlá a skaly, čudujem sa, ako príroda dokázala vytvoriť niečo tak nezvyčajné, na každom mieste iné, a predsa okúzľujúce. Ani jeden skalný výbežok nemá na svete dvojča. Každý je rozlišný. Jeden je veľký sťa obor a ďaľší maličký ako trpaslík. Jeden je porastený rastlinami, iný machom, ba nájde sa aj taký, ktorý na sebe nemá nič.

Keď sa vraciam domov, do kroku mi štebotajú malé pestré vtáčiky. Ich spev ma zaujal, ba až okúzlil. Je to neskutočné, aké mámivé zvuky vychádzajú z ich drobných hrdielok. Sú také mámivé, že keby išiel tadiaľ akýkoľvek človek a započúva sa, určite by sa mu odtiaľ nechcelo odísť.

Už je pokročilý čas a pomaly sa aj slnko ukladá k spánku. Domov sa vraciam po krásne rozkvitnutej lúke. Je na nej vidieť akoby hru čarovným farebným štetcom, ktorým kreslí sama príroda. Rozmanitosť každej rastliny ma fascinuje. Je to čarovné až neuveriteľné. Akoby mávnutím čarovného prútiku sa ocitám v takej krásnej hre farieb. Obzerám sa okolo a vidím kvety, ktoré sú síce len lúčne, ale aj tak zaujímavé. Možno ma zaujali svojou jednoduchosťou, možno sfarbením. Kto vie. Podstatné je, že na mňa zapôsobili ako kúzlo a ja sa toho kúzla nechcem vzdať.

Tak čo, aj teba už očarila krásna letná príroda? Ja dúfam že áno, tak sa rýchlo vyber k vode a skús aj ty načúvať krásam letnej prírody.