Hrdina v slovenskej próze medzivojnového obdobia (Výklad)

Obraz mužských postáv slovenskej medzivojnovej literatúry je v jednotlivých dielach (Jozef Mak, Živý bič, Víťazný pád) dominantný a každý autor (Jozef Cíger - Hronský, Milo Urban, Peter Jilemnický) má svoj vlastný ideál o hrdinovi, i keď sa vo vykresľovaní charakterových vlastností veľmi nelíšia. Postavy zodpovedajú podmienkam doby. Spisovatelia vo svojich dielach používajú kontrasty postáv a jednotlivé osudy postáv sú podmienené vplyvom vojny.

Mužské postavy (Jozef Mak, Adam Hlavaj, Maťo Horoň) majú mnohé spoločné znaky, ale aj odlišnosti, ktoré sa dajú porovnať v určitých prvkoch – charakterové vlastnosti, postoj k osudu, hľadanie vnútornej sily, problémy a ako sa s nimi dokážu vyrovnať, ako prijímajú osud, vnímanie spoločenských problémov i budúcnosti.

Prvým spoločným znakom všetkých troch hrdinov je, že sa narodili do nemajetných rodín z chudobných slovenských dedín. Jozef Mak sa okrem toho narodil ako nemanželské a nechcené dieťa, nikto sa na jeho príchod netešil. Od narodenia mal predurčený ťažký život – problematický vzťah s bratom Janom, vyrastal bez otca, neskôr smrť matky,… Nekonečné rany osudu, ktorý mu chystá iba bolesť. Jozef Mak sa proti osudu nebúri, ale pokorne ho znáša. Je uzavretý, mlčanlivý, ale pracovitý a čestný. Uvedomuje si, že nemá iné východisko, ako pokorne znášať svoj osud, pasívne prežíva svoj život. Samotné jeho meno symbolizuje, že je jeden z mnohých, jeho drobnosť, početnosť, nie výnimočnosť, to je typický príklad človeka – milión.
Opakom Jozefa Maka je Adam Hlavaj, ktorý sa búri, odmieta pasivitu a prijímanie osudu – proti zlu treba bojovať. Jeho problémy sú spoločenského pôvodu, spojené s vojnou a vrchnosťou. Stavia sa na čelo vzbúrenej dediny, stáva sa vodcom ľudu proti vrchnosti, nespravodlivosti. Stelesňuje rozhodnosť, bojovnosť, čin.

Silný a pracovitý Maťo Horoň takisto neprijíma svoj osud. Jeho problémy spôsobuje krásna, ale nehostinná príroda Kysúc, proti ktorej bojuje. V každej situácii bojuje s osudom, raz je hore, raz dole, ale aj keď je na dne, dokáže sa postaviť na nohy. Nevzdáva sa, aj v ťažkých podmienkach verí, že bude lepšie. Nepodriaďuje sa rodičom, z čoho pramení konflikt s otcom. Má životnú silu začínať od nuly.

Všetci traja okúsili na vlastnej koži i duši krutosť vojny, no každého poznačila iným spôsobom. Jozef Mak ju prijímal pasívne, musí to tak byť, je to jeho osud. Jeho vnútorná sila spočíva v tom, že dokázal znášať výnimočne krutý osud. Aj keď klesol až na dno, dokáže žiť ďalej, dokáže prežiť všetky všetky nástrahy a útrapy osudu. Sila Jozefa Maka nie je v aktívnom, činorodom správaní.

Odbojný Adam Hlavaj sa po návrate domov dozvedá o Evinom nešťastí a čaká na pomstu (proti notárovi Okolickému), ktorú neskôr zrealizuje. Je pomstiteľom osobnej krivdy. Sila Adama je v jeho odvahe postaviť sa proti všetkému, čo ho obmedzuje, odvaha je v jeho buričstve. Je živelným vzbúrencom proti vojne a spoločenskému útlaku.
Maťa Horoňa vojna zmenila, posilnila ho. Jeho vnútorná sila spočíva v jeho viere vo víťazstvá. V tejto viere dokáže prekonať ťažké pády spôsobené neprajnosťou prírody. Typ hrdinu, ktorí sa už stihol poučiť z okolitého sveta. Berie do úvahy mnohé spoločensko-historické súvislosti, ktorými vtedajšie Slovensko prechádzalo.

Tragika rán osudu je typická pre všetky postavy. Možno zhrnúť, že Jozef Mak je jeden z mnohých, obyčajný, jednoduchý človek, človek – „milión“, ktorý pokorne prijíma svoj osud. Adam Hlavaj je burič, neprijíma svoj osud, verí, že za dobro treba bojovať. Maťo Horoň je silný typ hrdinu so schopnosťou odolávať údelom osudu, nevzdáva sa, prekonáva pády, lebo verí vo víťazstvá.