Láska sa nedá definovať slovami ale činmi... Nie je to ten pocit, kedy musím chodiť, akoby z donútenia za osobou, ktorú si myslím, že ľúbim. Láska, to nie je nosenie kvetov, darov, ale naopak. Nie su to šaty, ktoré nosím preto, aby som dobre vyzeral, nie je to prsteň, ktorý dám milovanej osobe. Láska, a to zdôrazňujem, je najkrajší pocit na tomto svete. Je to byť s milovanou osobou, držanie sa za ruky, ale hlavne byť pre nej, keď to najviac potrebuje a podržať ju v tej najťažšej chvíli. Slovo láska nevyjadruje len môj vnútorný pocit, vyjadruje všetko najcennejšie, čo na tomto svete existuje. Nie je to povrchná krása, aj keď to k tomu patrí, je to hlavne vnútorná krása. Na čo je človeku pekný partner, keď z vnútra je strašne škaredý.

Lásku by som porovnal s jedným citátom: "Láska to je, ako keď sa "pocikám", každý to vidí a čuduje sa, ale len ja to cítim a viem aké to je". Je ako lupeň kvetu, ktorý ukazuje svoju krásu, je ako sen, ktorý snívam každý večer a na ktorý nikdy nezabúdam. Je to ten pocit, keď prídem za dievčaťom, pozriem sa jej do očí, a neviem čo mám povedať, lebo mi vyschlo v hrdle. V tej chvíli sa cítim bezpečne, ale zároveň sa cítim strach že pominie. Cítim sa na vrchole, ale zároveň sa bojím, aby som nespadol. Keď som bez nej, strašne mi chýba a keď som s ňou, neviem sa jej nasýtiť. V tej chvíli neviem, čo presne cítim, ale viem, s kým by som chcel byť. Je to ako siahnuť si na nedosiahnuteľné. V tej chvíli sa moje sny naplnia, obavy sa vytratia a ja viem, že nič nemôžem pokaziť, pretože tá osoba, ktorej hľadím do očí, urobí čokoľvek, lebo ma miluje. Nebojím sa že niečo poviem zle, lebo moje slová, ktoré v tej chvíli použijem, vychádzajú z môjho srdca. Sú to slová výnimočné, krásne.
Ako sa hovorí:" Láska aj hory prenáša!!!"

Pre lásku som schopný obetovať všetko: kamarátov, rodinu, školu, ale to nie je dobré, pretože keď raz pominie, a ja nebudem vedieť nájsť východisko zo svojej situácie, sú to práve oni, kto mi v tom všetkom pomôžu a postavia ma na nohy. Preto si treba vážiť aj kamarátov, rodinu a osobu, ktorú milujem, pretože láska niekedy bolí, a bolí veľmi.

Neviem povedať, kde mám lásku hľadať, to sa nedá. Viem len povedať, že keď ju raz nájdem, budem ten najšťastnejší chalan na svete. Nebude to ľahké, ale príde to v tej najnečakanejšej chvíli. V tej chvíli sa svet zastaví, strach pominie a všetko bude pre mňa dokonalé. Netreba sa ponáhľať, všetko má svoj čas. A láska potrebuje veľa času. Hovorí sa, že najkrajšia láska je ta najkratšia, ale toho by som sa nepridŕžal. Láska je krásna sama o sebe.

Vyznať lásku milovanej osobe je veľmi ťažké. Azda najťažšie je povedať tie dve najkrajšie znejúce slová, a to:" Ľúbim ťa!" Potom, keď ich vyslovím, všetko sa zmení, ale musím ich venovať osobe, ktorá mi tieto slová opätuje. Lebo ak nie, sklamem sa. A sklamanie v láske bolí najviac. Možno si myslíš, že tieto moje fámy sú ako voda vo vetre, ale ja viem o čom hovorím. Láska niekedy vie pekne potešiť, ale niekedy vie aj poriadne zavariť...

Azda najkrajšie na láske je prvý bozk. Čakám naň od prvej chvíle, keď som vyslovil tie dve najkrajšie znejúce slová.. V tej chvíli sa moje telo zachveje a ja si budem vychutnávať ten sladučký pôžitok bozku. Ako sa hovorí, na prvý bozk sa nikdy nezabúda, lebo prvý bozk je ten najkrajší a z najčistejšej lásky. Tento bozk, to nie je spojenie dvoch pier v jedno, je to niečo výnimočné a zároveň záhadné. Nad bozkami netreba uvažovať, bozky treba opakovať a precvičovať. Aspoň ja sa toho pravidla držím. Samozrejme, aj ostatné bozky sú strašne pekné, ale iba jeden je ten "top".

Je ťažké opisovať lásku slovami, pretože vo svojom vnútri neviem nájsť tie správne slová, nenájdem ich ani v odbornom slovníku... Lásku by som definoval ako nádherný ľudský pud, ktorému sa človek nemôže ubrániť, nech sa snaží akokoľvek. Ako som už povedal, to treba cítiť a prežiť, netreba o tom hovoriť.

Láska nie je o počtoch nadýchnutí, je o chvíľach, ktoré nám dych berú.