Všetko plynie. Tak plynie aj čas...Jediný fenomén, ktorý človek ešte nedokázal skrotiť. A ubehlo ho strašne veľa odvtedy, ako som prvýkrát prekročila prah gymnázia. V hlave pätnásťročného človeka, ktorého čaká niečo nové, sa odvíja toho naozaj veľa. Nový kolektív, noví profesori... Každý z nás od toho očakával to svoje. Ale dnes?
Môže dnes niekto z vás povedať, ako má vyzerať správny kolektív? Odpoveď? Veľmi jednoduchá. Inteligentní mladí ľudia, ktorí vedia diplomatickou cestou vyriešiť všetky problémy. Je jedno čo sa stane, vedia na to spoločne zareagovať. Áno, neexistuje šanca, aby malo tridsaťpäť ľudí rovnaký názor a len máloktorá trieda sa vie dopĺňať. Väčšina kolektívov mi pripadá ako stádo kráv, ktoré zabudli, kde sa nachádza ich maštaľ, a nevedia sa dohodnúť, ktorou cestou sa vybrať, aby šťastlivo došli domov. Kto z nich má pravdu? Nikto a každý. V živote študenta sa za štyri roky stane naozaj veľa. Príde množstvo chvíľ a situácií, v ktorých budú musieť padnúť isté rozhodnutia. Dnešná spoločnosť je už taká. Len málokto vie povedať, prepáč a priznať si chybu. Len máloktorý človek vie ustúpiť, možno je to vývojom v dnešnom svete, možno ďalší fenomén, v ktorom ja osobne nevidím žiadnu budúcnosť. Je nemožné, aby sme sa mi- mladí ľudia takýmto spôsobom na niečom niekedy dohodli.
Je ľahké niečo kritizovať, no oveľa ťažšie dospieť k nejakému riešeniu. Jediná možnosť, ako niečo v tomto prípade zmeniť, je porozmýšľať, kam sa týmto spôsobom dostaneme. V očiach toho druhého budeme bezcharakternými jedincami, ktorí si nedokážu priznať vlastnú chybu a dospieť ku kompromisu. Všetko plynie, no je len na nás, ktorým smerom.