Netradičný slávnostný prejav na stužkovú

Statočný zbor profesorský
I rodičia naši vážení,
Humoruchtivý kolektív študentský,
Hostia pozvaní i samozvaní,

V novembra tretí deň dvetisíc siedmeho roku
26 párov nôh Oktávy B bok po boku
prikráčalo osláviť stužkovú slávnosť,
na ktorej vás vítame na našu radosť.

Predtým, než stužky odovzdané nám budú,
zažeňme spomienkami tohto večera nudu.

Na školské lavice ťahákmi usilovne popísané,
Na pani upratovačky na boj so smeťami odhodlané,
Na pánov školníkov opravujúcich nami zdevastovaný školský inventár,
Zalovme v pamäti veselo, majme v úsmev tvár.

Osobitnú priazeň zaslúži si školská kantína,
Ktorá na naše pestvá teraz už s úľavou spomína:
Celodenne zbierali sme syntetické materiály,
Ktoré sa pod rúškom taju do polievok nahádzali.
Obrusy a záclony stopami mastných rúk poznačené,
nedojedky s príbormi medzi zvyšky odhodené.

Od jedálne do lavíc, to nie je cesta ďaleká,
keď žiak rýchlym tempom popred riaditeľňu uteká.
Lietadielká na hodinách – to nie je naša parketa,
Veľkej obľube sa teší šalát, paštét, bageta.

Zo školy sa kedy – tedy študent domov dostane,
Hudbu hlasno pustí a rodičov poslúchať prestane.

Sme svojskí, občas bezohľadní,
To nás neskôr mrzí,
Že mama, otec kvôli nám si musia utrieť slzy.
Teraz je čas na slová vďaky, ktoré počuť nie sú často,
No keď zaznie Ďakujeme, myslíme to s láskou.

Celých dlhých sedem rokov
Bdela nad správnosťou našich krokov.
Materinskú lásku dala časť po časti každému,
Naša pani triedna pomohla nám čeliť nejednému problému.

Pán riaditeľ, pani zástupkyne, páni profesori milí,
ďakujeme, že sme s vami časť života zmysluplne naplnili.

Hľadiac na 100 párov očí, na záver už iba krátko,
Dúfame, že dnešný večer bude nádhernou pamiatkou.