Keď rátate údery, čo odbíjajú čas,
keď celkom bez lístia vidíte malé stromy rásť,
to je Váš život, to ste Vy.
A život sú aj deti a deti Vaše dielo.“

Vážení rodičia, milá rodina!

V živote človeka je veľa dôležitých momentov či udalostí, ktoré dotvárajú mozaiku nášho života. K významným častiam tohto diela patrí aj Vaše dvadsiate piate výročie sobáša. Preto mi dovoľte privítať Vás a zároveň poďakovať všetkým, ktorí sem dnes zavítali, aby spolu s nami oslávili tento výnimočný okamih.

V našich detských srdciach pretrvávajú rôzne spomienky a zážitky z detstva, ktoré sa týkajú aj Vás, drahí rodičia, či už sú veselé alebo smutné. Ako ste nám ošetrovali rozbité kolená veselými náplasťami ,utierali slzičky sladkými slovami, starali a o nás, ako ste nás uzmierovali, keď sme sa pobili.

Zasadli sme do školských lavíc a čakali sme čo bude ďalej. Vaša prítomnosť nás posmelila a Váš úsmev aj nám vyčaril úsmev na tvári.

Po krátkom čase ste nám s radosťou pomáhali s úlohami, poradili, keď sme niečo nevedeli, pomáhali nám otvárať dvierka do života.

Dnes ,ich už máme skoro otvorené, Vaše rady nás stále povzbudzujú a pomáhajú nám poznávať nepoznané, nájsť stratené, objaviť neobjavené.

Chceli by sme Vám poďakovať za Vašu lásku, starostlivosť, obetavosť a nesmiernu trpezlivosť, pri zdolávaní schodov života. Aj keď Vám často nehovoríme slová ako "Mám Ťa rád" alebo "Ďakujem," máme Vás veľmi radi.

Úprimne Vám chceme popriať veľa zdravia, šťastia, lásky a síl do ďalších spoločných rokov. Dúfam, že budete mať taký pekný život ako doteraz.

Ešte raz ďakujeme!