Štátna dotácia na internet

Štátna dotácia na internet

S cieľom zvýšenia penetrácie vysokorýchlostného prístupu na internet a zvyšovania informačnej gramotnosti formou štátneho príspevku bol podpredsedom vlády SR a ministrom financií SR Ivanom Miklošom, ministrom dopravy, pôšt a telekomunikácií SR Pavlom Prokopovičom a splnomocnencom vlády SR pre informatizáciu spoločnosti Miroslavom Kukučkom odprezentovaný projekt Internet pre vzdelanie.

Na Slovensku sa rozbieha veľmi sľubný projekt – Internet pre vzdelanie. Je to projekt dotovaný štátom, ktorý má zvýšiť penetrácie vysokorýchlostného internetu a internetu ako takého ľuďmi a študentmi. Žiadatelia musia mať vek od 15 do 25 rokov a nesmú mať prístup k internetu, respektíve rýchlosť pripojenia nesmie presahovať 512/128 kbit/s. Podmienkou je tiež, že celková cenníková suma pripojenia musí byť v rozmedzí 260 SK až 734 SK s DPH. Celková dotácia na osobu je 6 016 SK. V tejto sume je zahrnutý jednorazový príspevok 400 SK na vzdelanie a mesačne vyplácaná dotácia 234 SK na zníženie celkovej ceny internetového pripojenia

Provideri majú výhrady proti projektu

Ministerstvo dopravy koncom minulého roka avizovalo, že chce informatizáciu spoločnosti podporiť dotáciami na vysokorýchlostný internet. Podľa projektu Internet pre vzdelanie by približne 40-tisíc mladých ľudí malo dostať dotácie, ak sa na rýchly internet rozhodnú pripojiť u slovenského poskytovateľa a budú jeho služby využívať dva roky. Predkladatelia z ministerstva dopravy už začiatkom februára vyzvali poskytovateľov internetu, aby potvrdili, že o tento projekt majú záujem. Vypracovali návrh zmluvy, ktorú ministerstvo predložilo internetovým firmám ochotným dotácie využiť pri ponuke svojich služieb.
Nielen malí lokálni, ale aj väčší slovenskí poskytovatelia internetu si myslia, že podmienky, za ktorých chcelo ministerstvo dopravy poskytovať dotácie na vysokorýchlostný internet mladým ľuďom, majú viacero nedostatkov.


Malí sú von z hry

Veľkým problémom sa znenie zmluvy o podpore vysokorýchlostného internetu z dielne ministerstva dopravy stalo pre malých lokálnych poskytovateľov internetu. Podmienkou na pridelenie dotácií bolo zloženie zábezpeky vo výške minimálne jeden a maximálne troch miliónov korún. Niektorí malí poskytovatelia však takúto hotovosť nemajú, a tak sa ani do projektu nezapojili.
Nemohli by si dovoliť milión korún dva roky, počas ktorých má byť pripojenie dotované, viazať na bankovom účte. V otvorenom liste uverejnenom na internete tvrdia, že ich ministerstvo poškodilo, pretože podmienky vopred predrokovalo s väčšími hráčmi. Zároveň žiadajú, aby príspevok na pripojenie platil pre každého bez rozdielu, a nielen pre mládež od 15 do 25 rokov, pretože projekt s rozpočtom asi 240 miliónov korún "je dotovaný z daní všetkých občanov". V návrhoch zmlúv, ktoré koncom februára zapojené internetové firmy dostali, napokon zmienka o miliónovej zábezpeke nie je. Po novom stačí, ak provider na dôkaz svojej finančnej dôveryhodnosti zloží na svoj účet sumu, ktorá sa rovná celkovému súčtu príspevkov poskytnutým koncovým užívateľom. Bez toho firme ministerstvo neposkytne dotácie. Lenže poskytovatelia argumentujú: Ako môžeme vedieť, koľko klientov sa nám takto podarí získať?


Výhoda pre T-COM

"Globálne podmienky návrhu zmluvy s providermi zvýhodňujú veľké firmy,". Naráža na jeden z bodov dokumentu, podľa ktorého je v prípade pripojenia technológiou ADSL provider oprávnený uzatvoriť zmluvu i s osobou, ktorá je užívateľom verejnej telefónnej služby. Pevné linky doteraz viaže na internetové služby T-COM. V tom prípade môže dotáciu na širokopásmové pripojenie dostať ktokoľvek, kto má pevnú linku a internet od T-COM, a nielen mladý človek od 15 do 25 rokov.

Ak si chcete zriadiť rýchly internet technológiou ADSL, tak musíte zmluvu napísať na vlastníka linky, čo sú takmer vždy rodičia. Chceli sme rešpektovať túto podmienku. Žiadateľom však musí byť mladý človek. Podľa zástupcu providerov, ktorý nechce byť menovaný, je to však diskriminácia v prospech slovenského fixného telekomunikačného lídra. Je to spôsob, ako si môže T-COM zabezpečiť prechod zákazníkov z dial-up na širokopásmové DSL. Napríklad, spoločnosť GTS Nextra však napriek výhradám plánuje na podmienky ministerstva kvôli lepším vyhliadkam na rozšírenie klientskej základne pristúpiť.

Ďalší z popredných slovenských poskytovateľov rýchleho internetu GTS Nextra uznáva, že dotácia zlepší vyhliadky firmy získať nových zákazníkov. Spoločnosť má však výhrady voči príliš veľkej zodpovednosti, ktorú providerom zmluva ukladá. Poskytovatelia internetu budú môcť uzavrieť zmluvu s klientom s tým, že za mesiac pripojenia zaplatí o 234 korún menej. Za dva roky to predstavuje zhruba šesťtisíc korún.

Tieto peniaze firmám preplatí priamo ministerstvo dopravy. V prípade, že klient nedodrží podmienky, nás bude pokutovať ministerstvo a zároveň budeme povinní vymáhať na vlastné náklady kompenzácie od zákazníka. Podľa neho tiež nie je isté, ako sa bude dať zistiť, či klient už širokopásmový internet doma má.

Ministerstvo plánuje vytvoriť len databázu ľudí, ktorým dotáciu poskytuje. Tí by mali čestne vyhlásiť, že rýchly internet nevyužívajú, a tak majú na dotáciu nárok. Získať zaručený dôkaz, či klient hovorí pravdu, by sa dal len sprístupnením zákazníckych databáz všetkých 56 providerov zapojených do projektu. To nie je možné aj vzhľadom na ochranu osobných údajov, ktoré firmy nesmú sprostredkovať tretej strane.

Keď sme minulý rok počuli o pláne "dotovať", tak tým nápadom bola väčšina ľudí nadšená. Samotné dotácie ako nástroj nie sú ničím, čo by podporoval - nie sú za "sociálnu" výpomoc ľuďom, ktorí nie sú presvedčení o nevyhnutnosti "mať" Internet doma a nútiť ich "zvýhodnením" voči ostatným, čo to šťastie nemali a platia si už niekoľko rokov svoje pripojenie.

Vtedy šlo o plány dotovať nákup počítačov. V danej situácií to bolo navyše skomplikované tým, že sa jednotlivé ministerstvá v podpore Internetu nezhodovali. Povedal by som skôr - súperili. Ministerstvo hospordárstva svoje návrhy, MDPT tiež svoje.
Popritom išla séria aktivít súhrnne známa ako Minerva. V rámci nej akési Akčné plány. Medzi nimi Informatizácia Slovenska.
Treba si uvedomiť základný fakt - štátna správa (nie politici!) nemá žiadny dôvod Jankovi z horného konca zaviesť internet len tak, aby ho mal. To by urobila pokiaľ by na to mala svoj dôvod.

Za podmienky, že si niekto z Vás prešiel tých niekoľko desiatok bodov len k Informatizácií Slovenska (akčné plány) ale nielen tie, tak tuší, v čom má Slovensko v informatizácií problém. Teda skôr spojenie občan a štátna správa.

Môj obľúbený príklad: idem si vybaviť zmenu trvalého bydliska a na polícií strávim celý deň (to je realita) čakaním pričom musím predložiť dokumenty od ďalších orgánov - z katastra čerstvý výpis. Ten musím sám vybaviť a preniesť z jednej budovy do druhej. To mi pripadá ako vodovodná trubka, ktorá vystupuje zvnútra steny aby zázračne ohybom do tej istej steny vstúpila.
Toto sa mi nepáči a viem dôvod: registre týchto orgánov nedokážu komunikovať inak ako nohami svojich občanov (a ich peniazmi). Strávite teda kopec svojho času (dovolenka!) pri vybavovaní vecí, ktoré by mohli byť jednoduchšíe. Jednoduché by sa stali, pokiaľ by tieto dva orgány boli "počítačovo" prepojené. To predpokladá istú úroveň ich vybavenia technikou (môžem povedať, že už je to prijateľné). Nasleduje však nutnosť prispôsobiť rozhrania ich počítačových systémov (nie hardware ale software) aby si vedeli vymieňať dáta. A tieto databázy nie sú tak ľahko "spárovateľné" - čiže nejde ľahko povedať, ktorý záznam jednej databázy prislúcha druhej. Práve na toto upozorňujú tie stručné body akčného plánu - vytvoriť podmienky pre vybudovanie "interfejsu" - rozhrania pre komunikáciu.

Ďalším problémom je zjednodušene povedané "autorizácia", "autentifikácia". Problém vytvorenia nejakého "pojítka", ktorým sa "označia" jednotlivé záznamy. Napadlo by Vás, že rodné číslo. Lenže to zo známych dôvodov nemožno použiť a preto sa tlačí na vytvorenie nevýznamového identifikátora osôb. Povrchnejší z Vás si povedia banalita, ja si poviem, že je to dosť veľký problém.
Informatické aktivity jednotlivých orgánov štátnej správy sú nesústredené, neprepojené a neschopné prepojenia. Je to tak.

Príklad: "maniaci do PC" sme pred 10 rokmi nemali vo svojich domácich kompíkoch sieťovky. Dnes je už domáce PC bez "pripojenia" skoro k ničomu. Podobne je na tom štátna správa - ich systémy sú teraz "bez sieťovky". Štátna správa je spolok záujmových skupín, ktoré ich aj patrične presadzujú. Preto na ňu nemožno pozerať ako na jednoliaty celok s jedným myslením. Oni sa vzájomne potrebujú o svojom smerovaní presvedčiť, dokonca vzdávať sa kompetencií a presúvať si ich medzi sebou.
Pre daný cieľ, ktorý by sme chceli dosiahnuť (môj príklad s OP) je zrejme, že je nutné dosiahnuť prepojenie ich systémov a zároveň otvorenie týchto systémov istou formou voči občanovi. Tam je ďalší veľký cieľ - vypracovať systémy tak, aby sme odstránili aj tú poslednú návštevu štátneho úradu - v mojom prípade políciu.

To sa dá samozrejme a my si to vieme predstaviť - postavme webku, veď je to pár HTML príkazov a je to! No nie je to. Štátna správa nie je dokonale presvedčená, že keby venovala kopec energie do týchto cieľov, že bude mať kto jej služby používať v takej miere, že sa to "oplatí". A práve tento aspekt je cieľom podporných aktivít, ktoré majú vytvoriť dostatočnú argumentáciu na to, aby sa nedali tieto plány zmietnuť ako zbytočné.

Poviete: podporte rozvoj internetu na Slovensku - dajte nám internet. Štátna správa, záujmová skupina 1, povie: ale keď im ho dáme (podporíme), oni ho nevyužijú na nič iné ako na veci nesúvisiace so štátnou správou - nepomôžeme si nijako a vyhodíme peniaze s neistým výsledkom.

Tak poviete: dajme peniaze do systémov na komunikáciu občanov so štátnou správou cez internet. Štátna správa, záujmová skupina 2 povie: ale veď to nemá kto využívať. A takto ďalej.

Z tohto pohľadu príde aktivita typu: tak dajme nejaké peniaze na to, aby sa naozaj dokumentovateľne zvýšil počet prípojok domácností. Prvý nápad bol - počítač sú drahé, dotujme ich nákup. Terajší nápad - po skoro roku si myslím, že tento čas (rok) bol dosť na premýšľanie - je pomôcť obom stranám - providerom aj domácnostiam. Nedotujte počítač, skúste nejako pomôcť providerom, aby boli nižšie ceny pripojenia. Nemám chuť obhajovať alebo podporovať dotácie. Ani túto. Nepáči sa mi a nechcem ju. Má však jedno čarovné kúzlo. Vyrobí potrebné čísla do tabuliek. Grafy vzrastú. Argumenty sa stanu podloženými. 240 miliónov je voči tomu niečo ako rožok za 30 halierov.
Spomeňte si, koľko dní ročne stratíte pobehovaním po úradoch. Stačí, keď máte nehnuteľnosť, hnuteľný majetok a čo horšie, nemáte chuť, čas a "ľudí" aby robili za Vás. Pre mňa je - za podmienky, že táto "dotácia" vytvorí mnou žiadané argumenty - potom celá táto aktivita "prijateľná". Dočítali sme sa, že "nebol čas pripraviť sa", kdesi inde zasa ste prečítali aké hrozné prachy sa dajú na zbytočné dotácie "a ako by on vedel, ako by sa tie peniaze dali využiť".

Do Internetu pre všetkých sa prihlásilo 43 providerov. Záujem teda je. Hovoríte, že sa neoslovili malí provideri - WiFirmičky z Petržky. No jo, lenže oni majú obmedzený rádius a tých, čo v ňom mohli osloviť už majú prípojky. Už nevymyslia žiadny plán ako pripojiť tak významný počet klientov, aby sa to vyplatilo obom stranám. Musíme si zvyknúť, že závisť a hnev (neušetrím dve stovky) je vedľajšia a nemôžem si búchať hlavu, že som sa do vĺn internetu vrhol niekoľko rokov skôr ako Janko odvedľa, ktorému ostanú dve stovky mesačne.

Ja tiež potrebujem čo najviac ušetriť, lenže rečami o "premrhaných" peniazoch, ktoré nie sú tak celkom mojou disponibilnou čiastkou pre "moje finančné plány", nič nevyriešim. Za jedinej podmienky mám "kľud na lôžku" - že celá tá akcia bude mať úspech v tých "argumentoch". Pre mňa je irelevantné, že pár tisíc "jankov" bude alebo nebude mať "naozaj zvýhodnený" Internet alebo to bude len čiastočná okľuka.

Spojenie ušetriť peniaze je lož. Toto spojenie sa používa vždy, keď z Vás chce niekto peniaze vytiahnuť - kúpte si náš výrobok a ušetríte NNN korún. Lenže si ho musíte kúpiť za PPP korún a nič neušetríte - prídete o peniaze. Čo na tom, že o NNN menej. Ste v mínuse. A takto nejako to je s tými "dotáciami".


Zoznam poskytovateľov pripojenia na internet

Zoznam poskytovateľov pripojenia na internet, s ktorými Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR v súčasnosti rokuje o podmienkach zmluvy a ktorí splnili podmienky registrácie. Po uzavretí zmluvného vzťahu a po zverejnení oficiálneho termínu začatia projektu budú môcť koncoví užívatelia uzatvárať zmluvné vzťahy s internetovými providermi.


Internetový providerSídlo PO / miesto podnikania FO
1 ABIKS s.r.o. Dubnica n/Váhom
2 AP NET, s.r.o. Bratislava
3 CASSIX s.r.o. Košice
4 DSI data, s.r.o. Námestovo
5 ecce, s.r.o. Košice
6 ENGINE Slovakia, s.r.o. Banská Bystrica
7 ERIXLINE s.r.o. Košice
8 Extel plus, s.r.o. Košice
9 Fairlight computers s..r.o. Rimavská Sobota
10 Ferimex IT spol. s r.o. Stará Ľubovňa
11 Pavol Hric Humenné
12 ICS Systems s.r.o. Stará Turá
13 IMAFEX, spol. s r.o. L. Mikuláš
14 IMAFEX BB s.r.o. Banská Bystrica
15 KBC GROUP, s.r.o. Košice
16 KID, a.s. Poprad
17 CondorNet, s.r.o. Prešov
18 MARTICO s.r.o. Martin
19 myTELECOM, s.r.o. Lučenec
20 NETLAB plus, spol. s r.o. Bratislava
21 Nextra s.r.o. Bratislava
22 PEEM Slovakia spol. s r.o. Trnava
23 NOX Communications, s.r.o. Martin
24 Proxis, spol. s r.o. Bardejov
25 Prvá internetová, s.r.o. Stará Ľubovňa
26 ROBUR , s.r.o. Ružomberok
27 KRYHA, spol. s r.o. Prešov
28 SiNET Telecom s.r.o. Poprad
29 SLOVAKIA CABLE COMPANY Bratislava
30 Slovanet, a.s. Bratislava
31 Slovak Telecom, a.s. Bratislava
32 S-Team, s.r.o. Košice
33 SWAN, a.s. Bratislava
34 T-Mobile Slovensko, a.s. Bratislava
35 TRNAVATEL, spol. s.r.o. Trnava
36 UPC Slovensko, s.r.o. Bratislava
37 VÁDIUM, s.r.o. Prešov
38 W COM, s.r.o. Žilina
39 VNET s.r.o. Bratislava
40 Milan Englárt Žilina
41 Rex Tar, s.r.o. Zohor
42 KIOS s.r.o Piešťany
43 Axalnet, s.r.o. Topoľčany
44 air bites Slovakia, s.r.o. Bratislava
45 ENERGOTEL, a.s. Bratislava
46 Marek Ivanecký Prešov
47 Štefan Mamira Trstena
48 MadNet, a.s. Veľký Meder
49 Termosat s.r.o. Rožňava
50 Ján Cibula Prievidza
51 MICRONET a.s. Bratislava
52 DATATECHNIK s.r.o. Šaľa
53 Amtel, s.r.o. Bratislava
54 WiMAX Telecom Slovakia Bratislava
55 Satro s.r.o. Bratislava
56 Gaya, s.r.o. Martin
57Chassco, a.s.Bratislava