Takže mám písať o tom, čo si najviac cením na tomto svete. Je toho veľa, čo si cením, je to rodina, priatelia, láska, ale musím si vybrať len jedno. Vybral som si lásku.

Donedávna som nevedel moc, čo to vlastne láska je. Je to niečo vymyslené, alebo je to niečo, čo príde, keď to človek najviac nečaká? Neviem. Ak sa opýtate ľudí, čo to je láska, možno vám niekto povie: "je to niečo, v čom som sa sklamal"; iný vám povie: "je to tá najkrajšia vec na svete, je to sen, ktorý chcem prežívať stále, je to svet fantázie, v ktorom každý človek stretne svojho anjela, svoju druhú polovičku"; a mnoho ľudí vám povie len krátku vetu: „Láska je pre mňa zmysel života."

Tak teda pouvažujme, čo je pravda a čo je lož ? Je láska niečo nadprirodzené, niečo doteraz nepoznané, je to vec alebo cit ľudí, ktorý každý spoznáme v ten správny čas? Zamýšľal som sa nad tým dosť dlho a sám som nevedel povedať a presne opísať, čo to láska je, ale prišiel som na to hneď, keď som si spomenul na deň, keď som na fotke uvidel nádherného anjela. Od tej chvíle sa mi zjavoval v sne a modlil som sa, aby sa ten sen nikdy neskončil, aby sa stal skutočnosťou, aby som sa mohol toho nádherného anjela dotknúť, pohladiť ho po líčku, chytiť ho za ruku a pošepkať mu do uška, ako veľmi ho mám rád. Snažil som sa, aby sa sny, ktoré sa mi o ňom zdali, stali skutočnosťou, aby neboli len v mojej mysli, ale aby som tie chvíle mohol prežiť v skutočnosti a nielen vo svete fantázie.

Až raz. Stalo sa to, čo sa mi zdalo len v snoch. Konečne som stretol svojho anjela. V tej chvíli som nevedel, či snívam zasa jeden z tých krásnych snov, alebo je to skutočnosť. Uštipol som sa a nič. Sen to teda nebol, bola to skutočnosť. Môj vysnívaný anjel stál predo mnou a pozeral sa na mňa. Srdiečko mi hovorilo jedno a rozum niečo iné. Poslúchol som radu srdca a pristúpil som k nej a prihovoril som sa. To bol okamih, keď som začal svoj sen aj prežívať v skutočnosti.

Postupom času som si uvedomoval, že keď som s mojím anjelikom, čas v tej chvíli zastane a čas, keď s ním nie som, je časom, keď na neho myslím. Odvtedy som sníval stále svoje sny. Keď som spal, sníval som o tom, kedy ho uvidím, keď som bol hore, sníval som opäť len o ňom.

Asi takým zlomom v mojom živote bol deň 28.9. Ako stále som stretol svojho anjelika zo sna a stalo sa, že mi daroval niečo, po čom som stále tužil. Bola to láska. A ako som to zistil? Jednoducho: slovami sa to dá opísať Mám ťa veľmi rád, milujem ťa, stačí si len vybrať, čo poviete. Slová, ktoré som počul ja od svojho anjelika, boli Mám ta veľmi rada. Vtedy čas pre mňa zastal. Chcel som tú chvíľu prežívať donekonečna, vidieť jej oči, úsmev, cítiť jej prítomnosť a mať istotu, že pri mne niekto stojí.

Odvtedy som začal pociťovať lásku a teraz už viem povedať, čo to láska je. Je to cit, ktorý sa nedá nadobudnúť vtedy, keď si človek povie: "tak teraz to musí prísť". Nie. Ten cit príde sám, ale verte mi, je to nádherný pocit, ak viete, že na svete je niekto, kto vás má rád a pomôže vám, kedykoľvek to bude potrebné. Skrátene povedané, láska je cit anjelov, ktorý splanie vo chvíli nečakanej, udrie ako blesk z jasného neba.

A viete, kto je tým mojím anjelikom, ktorý mi do života priniesol za tak krátku dobu šťastie? He, to by ste chceli vedieť, ale dúfam, že ten môj anjelik po prečítaní tohto textu bude vedieť, že to je on. Mám ťa moc rád.