Naša trieda je 2.B. Chodí do nej spolu 27 žiakov, z toho 6 chlapcov a 21 dievčat.

Najviditeľnejšou vlastnosťou našej triedy, ktorú si väčšina profesorov už stačila všimnúť, je naša veľká lenivosť. Nikto v triede nie je taký, že by sa učil na všetky predmety, ktoré budú v nasledujúci deň, ale iba si napíše nejaký ten príklad z matematiky, poprípade si prelistuje učivo z iného predmetu, aby profesorke pri vyvolaní mohol povedať viac súvislých viet, ako len nadpis posledného učiva. Na každý predmet máme v triede aspoň jedného nadšenca, ktorý sa snaží na tej ktorej hodine svojím hlásením zachrániť situáciu, keď ostatní iba ticho sedia, poprípade už zaspávajú vo svojich laviciach. S učivom si všetci vieme ochotne pomôcť, či už doučovaním, alebo v prípade písomnej práce tí učenlivejší žiaci s radosťou poskytnú tým menej znalým spolužiakom odpoveď na ťažkú otázku formou buď ústneho našepkania alebo papierovou správou. V krajnom prípade, keď profesorka pri písomke už absolútne nič nevníma, tak naši triedni géniovia napíšu tým mentálne zaostalým celú písomku. Pri výkladoch profesorov, ak nám priamo nehrozia päťkami za nepozornosť, sa väčšinou zložíme na lavice a všetci si robíme svoju obľúbenú činnosť, buď si čítame časopisy alebo sa rozprávame, čo nás dnes čaká na obed. Opak tvorí zopár morálnych výnimiek, ktoré si zapisujú výklad profesora do zošita, aby si to od nich mohli ostatní potom odpísať. Počas vyučovania prevláda v triede veľká ospalosť spôsobená tým, že si nikto nevychutnal svoj vzrušujúci sen do konca, ale musel s veľkou nechuťou vstávať do školy. Po obede sme na tom všetci ešte horšie, lebo nás zase profesori unavujú svojimi nudnými, nikomu nič nehovoriacimi výkladmi.

Asi najväčšiu radosť na hodine nám urobí zvonček, ktorý nám oznamuje, že už môžeme profesora nadobro ignorovať a prejsť na príjemnejšie činnosti. Dievčatá si na stolíkoch rozkladajú kozmetické salóniky, chalani zase šachy alebo športové noviny. Jednomyseľne si po odchode profesora z triedy pustíme hudbu na našej prenosnej aparatúre. Občas sa tu vyskytnú malé nezhody alebo aj tvrdé bitky o to, aký song bude teraz nasledovať. Ale žiadne naše hádky nikdy netrvajú dlho, lebo všetci ľudia v našej triede si vedia neuveriteľne vychádzať, a tak sa tu všetky krivdy neuveriteľne rýchlo odpúšťajú, čo je veľmi dobrá vlastnosť.

Určite najlepšie je cinkanie zvončeka po poslednej vyučovacej hodine, keď si všetci nedočkavo zbalia svoje veci a ponáhľajú sa von zo školy ako z najväčšej Freddyho nočnej mory. Takto to teda chodí v našej triede, ktorá bola, je a ešte bude, až pokiaľ ju maturita nerozdelí.