Drahí učitelia! Milí žiaci!

Dnes je ten deň. Posledný deň školského roka a my tu stojíme preto, aby sme sa Vám našim učiteľom poďakovali. Chceme sa vám poďakovať za vašu trpezlivosť, ochotu a radosti, ktoré ste nám dávali za každé výborne zvládnuté učivo.

Ešte dnes sa všetci pamätáme na náš úplne prvý deň v škole. Naše ruky stískajúce maminu dlaň, rýchlo museli opustiť skrýšu a my sme vkročili do školského sveta. Dostali sme novú „mamu“, ktorá nás naučila mnoho nových, nepoznaných vecí. Naše čarbanice postupne dostávali zmysel a z čiarok sa stávali písmená a z písmen slová. Našimi náhradnými mamami na 4 roky sa stali pani učiteľka y a pani učiteľka x. Za všetko im úprimne ďakujeme.

Z prvého stupňa základnej školy sme sa odrazu prehupli ku starším spolužiakom. Ako sme išli z ročníka do ročníka, pribúdali nám predmety, z ktorých sme mali spočiatku strach. Prírodopis , zemepis, fyzika či chémia to všetko boli vedy, ktoré nás vedeli poriadne potrápiť ale s pomocou našich učiteľov sme ich zvládli.

Tými nádhernými piatimi rokmi na druhom stupni nás viedli pani učiteľka x a y. Tie roky pre nás znamenajú veľa, pretože sú plné zážitkov, veselých príhod a radostí, ale i sklamaní a smútku. Toto všetko s nami prežívali naše triedne, ktoré boli na nás dobré a ohľaduplné, ktoré sa stále snažili ochrániť svoju triedu a ktoré nikdy nepovedali NIE ak niektoré z jej „detí“ potrebovalo pomoc.
Samozrejme ak sa nám podarilo prekročiť istú hranicu museli sme im odpustiť občasnú prísnosť. Veď aj tá predsa patrí k školskému životu. Roky bezstarostnosti sa skončili a tak tu teraz stojíme my, deviataci. Ako sa spieva v jednej piesni : Stále sa niečo začína a stále sa niečo končí, tak aj my uzatvárame týchto deväť rokov strávených v základnej škole no zároveň začneme novú etapu života na stredných školách.

Ale ešte skôr ako naposledy zazvoníme zvoncom a navždy opustíme brány školy, Vám všetkým, drahí učitelia, chceme vyjadriť jedno veľké ĎAKUJEME!