Tak ako sa sny vymykajú ľudskej vôli, tak ani nikto nemôže vedieť čo sa bude ráno diať. Prírodu nemožno do ničoho nútiť. Tak aj tma zahaľuje svojim čiernym plášťom oblohu, stála hmla zakrýva priepasť a deň sa stráca v hustých mračnách tmy. Množstvo tvorov je možné zazrieť v hmle, ak si otvoríte srdce, myseľ i vnútorný zrak. Vonku sa čaká na búrku, ktorá sa plazila spoza hôr. Ani slnko ani dážď, iba hustá hmla.

Vzduch oťažieva a chladne. Toto je čas kedy sa rozprávajú rozprávkové príbehy deťom, ktoré sa boja, že slnko už nevyjde, už nezazrú tú nádheru východu slnka, ten pocit blaženosti a spokojnosti, že nočné mory odišli spolu s temnotou. Keď už malo začať svitať, ľudia strácajú nádeje a plány do budúcna, namiesto toho šomrú a prorokujú nezhody či zrady. Už od včerajšieho západu slnka, keď bola obloha krvavočervená, ľudia prorokovali zlé zvesti. Len hmla neredne.

Rešpektujte rannú hmlu, je mocná a studená ako chladný závoj smrti. Východ slnka je vždy magický. Krásna hra medzi slnkom a hmlou zohreje každé ľadové srdce a prinesie pocit, že zázraky sa dejú. Ešte pred úsvitom, keď všetko zahaľuje hmla, tma a temnota si udržiava svoju moc, ktorú si celú noc tak usilovne strážila a pestovala. Už nie je. Prichádza východ. Východ slnka ktorý temnotu zaháňa to tmavých kútov a skrýš, kam aj patrí. Ako východ slnka nádherne zalieva tmavé uličky. Východ slnka a úsvit majú svoju krásu, ktorú môže vidieť len istý typ ľudí. Nenechajte sa zmiasť hmlou. Keď sa rozostúpi, odhalí svoje ďalšie  tajomstvo...

Toto je čas, keď sa príbehy končia. Priezračná a pritom nepreniknuteľná tma útočí na vaše zmysly a viečka máte čoraz ťažšie. Teplo, ktoré vám dáva istotu, že sa už nemusíte báť, že je niekto s vami a spraví vám kakao, aby sa vám lepšie spalo.