- Ha, ha, ha. – rehotala sa Alena a vôbec ju neštvalo, že platím za kartu, ktorú vôbec nemôžem využívať.- Stavte sa u nás budúci týždeň. Určite tu už bude.

Vyfáral som z Ríše divov a volal kolegyni, nech mi kúpi cestou z obedu tresku a dva rožky.

SIEDMA NÁVŠTEVA

- Dobrý deň, ako vám môžem pomôcť? – opýtala sa ma Hortenzia.

- Nechcem žiadne úvery, žiadne hypotéky, chcem len svoju kreditnú kartu, po ktorej mi tu pátrate už skoro dva mesiace. – vôbec som sa nechoval ako najlepší.

- A s kým ste to riešili.

- Divili by ste sa, ale už aj s vami, aj s vašou kolegyňou Alenkou, aj s Ignácom.

- Ukážte mi občiansky preukaz.

- Páči sa. Tu máte môj najlepší občiansky preukaz.

Hortenzia čumela do monitora, ťukala a ťukala ako na štátnici zo strojopisu, až z nej vybehlo...

- No, ale vaša kreditná karta pred pár dňami stratila platnosť. Darmo vám budeme pátrať po starej, keď vám o chvíľku v schránke zavíta nová. – cerila na mňa fixný strojček.

- Vy si zo mňa robíte dobrý deň? – opýtal som sa ako najhorší.

- Nie, nerobíme. Môžem vám ešte okrem tohto nejako pomôcť, keď už ste tu?

Hyperventiloval som ako o život.

- Tak keď tu už sedím, mám na vás jednu prosbu. Ako osemnásťročný najlepší, síce hlúpy a naivný, som si u vás zriadil super skvelé podielové investičné fondy so životným poistením, na ktoré ma ukecala vaša kolegyňa Kamila z Ríše divov na Račianskej, keď som čakal na schválenie bezúčelového úveru vo výške 30 000.

- Ale áno. Rada vám to prezistím.

- Ďakujem.

- Momentálne tam máte niečo cez dvadsaťtisíc korún.

- Paráda. Kedy by som sa k tým peniazom mohol dostať? – oči mi zažiarili.

- Až o pár mesiacov vám uplynie trojročné zmluvné obdobie. Potom si môžete vybrať päťdesiat percent. – profesionálne odpovedala.

- Päťdesiat percent? – nevychádzal som z údivu: Ale však mi vaša kolegyňa tvrdila, že po troch rokoch si môžem s nasporenými peniazmi robiť, čo chcem!?

- Áno, ale nemali ste si zvoliť aj životné poistenie.

- O.K., Alenka, tak mi povedzte, kedy sa k sto percentám môjho šetrenia dostanem. – chcelo sa mi plakať.

- Po skončení vášho šetriaceho programu. – odpovedala stále kľudná Hortenzia.

- A to je?