- V roku 2045.

Ôsma návšteva

- Dobrý deň. Ako vám môžem pomôcť? – opýtal sa ma Ignác.

- Už nijako. Len mi, prosím, zrušte moje podielové investičné fondy so životným poistením.

- Ale to sa vám neoplatí, prídete o veľké peniaze. Fondy stále rastú. – snažil sa ma odhovoriť Ignác.

- Nech rastie, čo chce. Ďakujem, nech ma to stojí, čo chce, prosím, zrušte to.

Ignác ťukal do počítača ako o život. Až z neho vyliezlo:

- Rád by som vám pomohol, pán Rončák, ale ak chcete skutočne vykonať túto stornáciu, musíte ísť na svoju materskú Ríšu divov. – povedal kľudne Ignác, ako vystrihnutý z obálky magazínu pre násťročné.

- Prosím? – opýtal som sa ako čisto čistý dement.

- Áno. Tento úkon môžu vykonať iba na vašej pobočke.

- Prosím? – opýtal som sa znovu.

- Neviem, o čo vám ide, pán Rončák, ale ak chcete zrušiť vaše fondy, musíte ísť do vašej materskej Ríše divov.

- A tá je kde, Ignác?

- Moment... Ignác ťukal a ťukal ako besný, ja som medzičasom volal svojej kolegyni, nech mi cestou z obedu kúpi tresku, dva rožky a Xanax.

- Vaša materská Ríša divov je na Račianskej ulici. – vyškieral sa Ignác.

- Ignác, vy ste sa tento rok v Ríši divov dohodli, že si zo mňa budete strieľať?

- Ale ja nechápem, o čo vám ide, pán Rončák? – divil sa Ignác.

- O nič. Iba o to, že pred vyše mesiacom ste mi tu, Ignác, riešili žiadosť o presun dokumentácie z Ríše divov na Račianskej na túto pobočku.

Ignác zmeravel.

- Možno je dokumentácia ešte na ceste. – odpovedal ako profesionálny poradca tých najlepších.

- Mesiac? – zajačal som.

- Môžeme spísať reklamáciu. – znervóznel Ignác.

- Počujte, to mi chcete povedať, že moja banková dokumentácia si teraz popíja miešaný alkoholický drink na Račiankom mýte, kým sa uráči dostaviť sem?

- Je mi to ľúto.

- Aj mne. – ukončil som návštevu.