Literárna postava, ktorú som si vybrala na opis, je Oliver Twist z realistického diela Príbehy Oliver Twista od anglického autora Charlesa Dickensa.

Pri čítaní tejto knihy ma zaujal zaujímaný štýl písania, pri ktorom sa autor prihovára priamo čitateľovi, a tak isto na začiatku každej kapitoly krátky opis toho, čo sa v nej môžeme dočítať.

Oliver Twist bol malý, sotva desaťročný chlapec, ktorý sa narodil v chudobinci. Nemal na svete nikoho, kto by sa oňho postaral a podľa toho aj vyzeral: kvôli nedostatku jedla bol stále bledý a chudý. Bol drobnej postavy a vyslovene útly. Chlapcova zlovoľná tvár, korunovaná strapatou ryšavou šticou, niesla očividnú pečať krutosti jeho osudu. Bol chorľavý, často zamdlieval. Ale príroda nadelila Oliverovi do vienka dobrého a pevného ducha, aj keď v sebe Oliver ukrýval jeden strach – pri pohľade na rakvu mu vždy prebehol mráz po chrbte.

I keď nemal Oliver v živote dôvodu na úsmev, bol pokojný a mierny, čo z neho možno urobilo práve toto drsné zaobchádzanie. Ale pri jednej myšlienke sa jeho duch vzoprel – pri spomienke na jeho matku sa mu zrýchlil dych a očervenel. A krutá pohana jej pamiatky Oliverovým spoluučňom u obstarávateľa pohrebov Noahom Claypolom mu rozpálila krv. Práve pri tejto bezočivej urážke sa u tohto, inak tichého a vystrašeného malého chlapca, ukazuje jeho živý temperament – nehľadiac na následky svojich činov, sa zúrivo vrhne na Noaha.

Mohlo by sa zdať, že Oliver je vďaka večnej chudobe a zlému zaobchádzaniu na najlepšej ceste k tomu, aby upadol do zvieracej otupenosti a zanovitosti, ale to by nesmel mať takú citlivú dušu. V jeho ťažkej situácii by sa možno ľahšie predieral životom, ak by mohol bez výčitiek svedomia kradnúť, ale jeho šľachetná povaha sa tomu bránila. Z nej pramenila možno i jeho naivita nemyslieť si v istých chvíľach o nikom nič zlé. Keď sa, napríklad, dostal k Židovi Faginovi, u ktorého videl u množstvo hodiniek, prikladal to jeho skupánstvu a nenapadlo ho, že by mohli byť ukradnuté.

Oliver bol svojím osudom siroty ochudobnený o vzdelanie, bol však niekedy veľmi vnímavý k tomu, čo ho priúčal sám život. Bola to snaha o prežitie a z nej prameniaca prispôsobivosť okoliu. Aj keď aj tá mala svoje medze.

Neraz sa stalo, že Oliver si želal zomrieť. Bol tak veľmi osamelý, a tak často prelieval slzy skutočného bôľu z beznádejnosti a pocitu, že ho každý nenávidí, že uložiť sa k pokojnému spánku na cintorín sa mu zdalo tým najkrásnejším želaním.

A hoci bol Oliver ešte dieťa a stal sa od hladu a biedy niekedy smelý a zúfalý, nakoniec ho ani takéto zlé zaobchádzanie nepohlo k poddajnosti a ušiel hľadať si šťastie do sveta.

Oliver Twist je autorom vykreslený ako vysoko kladná postava s vášnivými citmi a hlboko zakoreneným mravnostným kódexom, ktorá sa stala obeťou bezcitnej a skazenej spoločnosti. Autor nevtieravo a pútavým spôsobom poukazuje cez zážitky a vnímanie malého chlapca na amorálnosť spoločnosti. Oliverova púť však nezapadá celkom do obrazu realistického diela, ale nesie i viaceré romantické prvky, čo je viditeľné v posledných kapitolách, napr. šťastný koniec a trochu „presladené“ vyriešenie všetkých problémov a potrestanie záporných postáv.

Avšak postava Olivera Twista tým nestráca na pôsobivosti a je dobrým príkladom toho, že i poctivosťou a slušnosťou sa dá veľa dosiahnuť.