Človek, ktorý je pre mňa majákom v mori života

"Každý človek má v živote mnoho priateľov, ale skutočných iba pár." A tak je to aj u mňa! Nie vždy som bola obletovaná alebo zaneprázdnená priateľmi. Avšak len do chvíle, kým ma osud nezaviedol na základnú školu do triedy plnej roztomilých a ohľaduplných ľudí, ktorí čo i len pohľadom dávali najavo svoje sympatie voči mne. No či to čert nechcel, moje cesty skrížila Miriama, moja oáza v osirelej púšti.

Nezaujala ma len svojím zmyslom pre humor, ale hlavne sama sebou, jej konaním, spoločenskosťou, ale aj jej výzorom. Je vyššej postavy, teda aspoň vyššia odo mňa a svojimi ladnými krivkami by pomotala hlavu nejednému chalanovi. V jej oblej, ale vždy upravenej tvári žiaria dve veľké rozkošné očká vo farbe zafíru, ktoré nedokážu ani sklamať, a ani zradiť. Nos sťa zemiačik, ktorý vždy vycíti, keď ma niečo trápi. A jej pekné krvavo červené pery, ukrývajúce jej krásne biele zúbky.

Nebolo dňa, kedy by nepotešila a nerozveselila človeka svojím výrazným úsmevom pripominajúc dieťa, ktoré práve dostalo hračku. Jemné plavé vlásky s nádychom rubínového melíru sídlia na jej guľatej hlave, pripominajúcej akýsi žaluď. Jej mohutný hrudník by potešil nejedného muža. No ako tak pokračujem smerom nadol, sama mi vždy tvrdí, že nie je spokojná so svojím telom, a preto namáha svoje telo aerobikom, avšak nie často, to len aby sa nepovedalo... veď chápete.

Povahovo je veľmi milá a inteligentná osôbka, ktorej nikdy nechýba úsmev na tvári, ktorý vytvorí vďaka svojím uštipačným poznámkam. V tom sme asi rovnaké! S každým rada komunikuje, takže nikto sa s ňou nikdy nenudí a vždy je akýmsi stredobodom pozornosti, preto má aj veľa priateľov. Je to skrátka človek s veľkým srdiečkom a čaká, ktorá osôbka ho zaplní. No nemožno zabudnúť na jej zmysel pre pochopenie ľudí a ani na to, že vždy bola a aj vždy bude mojou bútľavou vŕbou, ako aj dobrou spoločníčkou. Nejestvujú témy, ktoré by sme neprebrali. A preto skalopevne verím, že medzi jej priateľov budem navždy patriť aj ja.

Na záver by som chcela len dodať, že bez mojej Mirky by to už nebolo to pravé orechové v mojom živote. Ale som rada, že ju mám. Tak preto si treba priateľov vážiť a nie ich "nechať zapadať prachom", pretože pravý priateľ možno práve teraz sedí vedľa teba a čaká, kým prehovoríš...