Karikatúra

Jedného pekného, slnečného dňa som k nám pozvala moju staromódnu, otravnú susedku. A to len kvôli tomu, že som ju chcela spoznať.

A tu už zazvonil zvonček. Ešte som len otvorila dvere a už sa nahrnula dnu ako sto záprahov koní. Usadila sa. Volá sa Alena a podľa mňa by jej v rebríčku krásy nepatrilo ani to posledné miesto. Keby ste niekedy stretli vysokú, chudú a strapatú ženu, máte istotu, že je to ona. Hoci má okolo 60 rokov, väčšina ľudí jej odhaduje, že je už minimálne 30 rokov po smrti, nečudo, veď na toľko aj vyzerá. Jej vlasy sú na jej nie veľkej hlave rozhádzané ako Japonsko po zemetrasení 9. stupňa. Jej uši sú skoro normálne, ale trochu veľké a niekedy má na nich aj staromódne náušnice. Ale zato jej oči sú ako dva veľké zrelé melóny, ktorým každú chvíľu hrozí, že vypadnú zo svojho teritória. Krk má dlhý ako žirafa v Afrike. Je vysoká a trochu vykrivená, asi ako Šikmá veža v Pise. Nohy má tenké ako špáradlá a také chudé, že jej hrozí dopravný kolaps.

Čo sa týka jej povahových vlastností, do všetkého pchá svoj veľký, krivý a naširoko rozpleštený nos. Je tvrdohlavá, panovačná ako baran a aj za zlomenie svojho dlhého krku vždy dosiahne presne to, čo chce. Čudujete sa? Nemáte čomu, je totiž narodená v znamení barana. Keď sa ona pustí do rozprávania, nezastaví ju nikto. Len melie a melie ako mlynček. Ba ešte horšie. Jedným slovom, je tak trochu trápna.

To by bolo asi všetko, čo ju charakterizuje. Má zo všetkého niečo. Nie je až taká zlá. Ale či ju mám rad? Dá sa s ňou vydržať.