Humanistické princípy v tvorbe Ericha Mariu Remarquea a Michaila Bulgakova

Humanizmus sa šíril z Talianska už na začiatku 14. storočia. Neskôr sa rozšíril aj v iných krajinách sveta.

Je to myšlienkové, spoločenské a umelecké hnutie. Názov vznikol z latinského humanus – ľudský, ľudskosť. Je to postoj zdôrazňujúci ľudskú dôstojnosť a slobodný rozvoj ľudskej osobnosti.

Erich Maria Remarque si uvedomil nezmyselnosť vojnového vraždenia. Prehlbuje svoj humanizmus, zbavuje ho ilúzií a prázdnych fráz o vlasti.

Po vojne vystriedal mnoho povolaní, - bol účtovníkom, obchodným cestujúcim, učiteľom, oraganistom a redaktorom. V roku 1931 emigroval do Švajčiarska a od roku 1939 žil v USA.

Jeho životné skúsenosti sa odzrkadlili v románe Na západe nič nového, v ktorom nepateticky a naturalisticky opisuje osudy skupiny nemeckých vojakov bojujúcich na západnom fronte. Román dosiahol svetový úspeh.

Remarque aj v ďalších svojich dielach opisuje ľudský osud. Z obdobia 2. svetovej vojny a obdobia nacizmu čerpajú romány Iskra života a Čas žitia a čas umierania. Dominujú v nich myšlienky nezmyselnosti vojny a nacistickej filozofie.

Do predvojnového Nemecka situoval romány Čierny obelisk a Traja kamaráti. Výrazný úspech spisovateľa sa zakladá na napínavom deji, vynikajúcej charakteristike postáv a nekompromisnom humanistickom, antifašistickom a antimilitaristickom postoji.

Michail Bulgakov, pôvodom Ukrajinec, je známy ako ruský prozaik a dramatik. Bol lekár, neskôr pracoval ako novinár. Od roku 1930 do roku 1936 pracoval v divadle Mchat ako asistent réžie. Začínal satirickými a grotesknými poviedkami. Vlastný román – Biela garda, prepracoval na divadelnú hru Dni Turbinovcov, kde podobne ako v ďalšej hre – Útek – poukazuje na vnútornú krízu inteligencie a bielogvardejcov.

V hrách Moliére a Puškin a v novele Život pána Moliéra rieši konflikt umelca s despotickým spoločenským systémom. Iste mal na mysli Stalinov režim.

Román Majster a Magdaléna, vydaný posmrtne, sa zaraďuje k originálnym dielam svetovej literatúry spojením mytológie a grotesky, prenikavej satiry a svojského prístupu umelca.

Dielo Psie srdce je metaforickým vyobrazením porevolučného obdobia v Rusku. V tomto románe dominuje paralela medzi výskumom profesora Preobraženského, ktorý chce nájsť spôsob na omladnutie človeka a cieľmi ruskej proletárskej revolúcie, ktorá si za cieľ stanovila výchovu nového človeka. Autor vidí, že rovnako počlovečenie túlavého psa a násilná prevýchova nevzdelaných ľudí len spôsobuje problémy.

Rovnako Erich Maria Remarque ako aj Michail Bulgakov žili v pohnutých obdobiach, ktoré odzrkadľovali vývoj na európskom kontinente v medzivojnovom období. V období ekonomického i spoločenského úpadku, v prípade remarquea aj nehumánnej fašistickej filozofie na podstatnej časti západnej Európy.

Humanistu Bulgakova zasa znepokojoval porevolučný vývoj v Rusku, plný prázdnych fráz a nesplniteľných ilúzií.

Oboch formovala myšlienka humanizácie sveta, v ktorom sa ocitli.

Ich odkaz je o to aktuálnejší, že aj dnes narúšajú pokojný vývoj ľudskej spoločnosti zbytočné vojny a konflikty, svetový terorizmus, ktoré myšlienky ľudskosti potláčajú a ničia.