Každé ráno, keď odchádzam do školy, pozriem sa do zrkadla. S iskričkami v mojich hedých očiach na mňa z neho hľadí neznáme dievča s dlhšími hnedými vlasmi a priateľským úsmevom na tvári.

Kto som? Aký som? Čo sa jej na mne páči a čo by som chcel radšej zmeniť? Je veľmi ťažké objektívne zodpovedať tieto otázky. Keby som mal povedať tri slová, ktoré vystihujú môj charakter, určite by som vybral vlastnosti optimistický, cieľavedomý a rozhodný.

Čo sa mňa a môjho výzoru týka, volám sa Jano, mám 16 rokov a naposledy sme sa usídlili v obci Nedanovce, v Partizánskom okrese. Dosahujem priemernú výšku postavy, s krátkymi vlasmi hnedej farby a hnedo-čiernymi očami. Výzorom som priemerný, ničím zaujímavý človek, mužského rodu.

Medzi moje lepšie stránky patrí aj zmysel pre humor. Ďalej pracovitosť a ochota pomôcť. Sú to črty, ktoré zaberajú v mojej povahe najviac miesta. Tieto vlastnosti si i veľmi cením. Keď ma niečo naozaj zaujme, dokážem pri tom vydržať veľmi dlho a byť úspešný. Vzdorujem okoliu. Keď si však uvedomím svoje zlé správanie, snažím sa ho napraviť a byť milý a zdvorilý. Častokrát sa prejavuje moja tvrdohlavosť. Vo voľnom čase nevyhľadávam radšej aktívny. Lenivosť ma prekvapí málokedy, ale bohužiaľ väčšinou vtedy, keď sa mám učiť. Snažím sa proti nej bojovať, ale niekedy ma porazí. Nie však vždy.

Mám veľa priateľov, ktorým som vždy ochotný pomôcť. Priateľstvá nadväzujem veľmi ľahko, no našiel som ich medzi ľuďmi z našej triedy. Myslím si o sebe, že som úplne obyčajný človek. Mám svoje dobré, aj tienisté stránky a ako každý, i ja by som sa chcel tých horších v budúcnosti vyvarovať. Ako sa hovorí, každý je strojcom svojho šťastia.