(príhovor)

Vážený pán riaditeľ, pani zástupkyňa, drahí učitelia, milí spolužiaci,

v mene nás deviatakov Vás srdečne vítam na Stužkovej slávnosti!

Konečne nadišla tá vytúžená chvíľa pre nás žiakov, a tou chvíľou je odovzdávanie oranžových stužiek. Stužky sú symbolom ukrutne rýchlo sa blížiaceho MONITOR-u, prjímacích skúšok a konca deviateho ročníka. Sú však aj akýmsi vysneným stupienkom v našich životoch, keď sa každý jeden z nás stáva akosi viac dospelým.

V septembri to bude práve deväť rokov odvtedy, čo sme po prvýkrát nesmelo, držiac za ruku mamu či otca, vkročili do školy. Strach a neistota pominuli, keď sa k nám prihovorila naša prvá pani učiteľka. V triede sme si našli nových kamarátov a spoločne sme bojovali s prvými písmenkami, číslicami, násobilkou aj vybranými slovami. Takto nám preletel prvý stupeň.

Ani sme sa nenazdali a opäť prišli obavy a strach z druhého stupňa, no po prvých mesiacoch sme boli opäť v pohode. Zistili sme, že učitelia nie sú žiadni strašiaci, ale obyčajní ľudia, ktorí sa nás snažia len niečo nové naučiť. Postupne nám pribúdali domáce úlohy, z ktorých sa pomaly, ale isto stávali skôr prestávkové úlohy. Tiež sme si navzájom veľmi ochotne pomáhali cez písomky, či previerky opisovaním, alebo pri ústnom skúšaní našepkávaním. Vieme, že sa preto na nás často učitelia hnevali, ale veď aj tým sme sa učili, no nie? Mimoriadne náročný je pre nás deviaty ročník, v ktorom sa pripravujeme na monitor a prijímacie pohovory.

Chceli by sme vyjadriť vďaku celému pedagogickému zboru, no obzvlášť našim najlepším triednym učiteľom na celučičkom svete, pani učiteľke Katke Horeckej a pánovi učiteľovi Karolovi Roštákovi. Mnohokrát ste sa za nás prihovorili, riešili ste s nami naše problémy a kedykoľvek sme za vami prišli, vždy ste nás s porozumením prijali. Máme vás veľmi radi a úprimne Vám ďakujeme za všetko, čo ste pre nás vykonali.