referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Vlasta
Streda, 19. februára 2020
Advent
Dátum pridania: 12.12.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: matus200
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 769
Referát vhodný pre: Základná škola Počet A4: 7.4
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 12m 20s
Pomalé čítanie: 18m 30s
 
Na druhý deň, ráno 24. decembra, už od tretej začali variť kapustnicu, hrachovú, slivkovú a hríbovú polievku. Niekedy nevarili hríbovú, ale hríby dali do kapustnice. Deti ešte vyrábali mašle na stromček a papierové ruže. V čase, keď nebolo dostatok kockového cukru, si salónky na stromček vyrábali sami. Nakrájali chlieb na kocky, usušili ho a potom zabalili do ozdobných papierikov. Až neskoršie sa salónky dali kúpiť v obchodoch. Žiadne dieťa nechcelo jesť, lebo chcelo vidieť zlatú hviezdu pred štedrou večerou. Na štedrý deň sa nesmeli konať ťažké práce. Doma sa poupratovalo, pieklo, pripravovalo sa na sviatky, gazdovia pripravovali krmivo pre dobytok. V tento deň ani jeden gazda nezapriahol kone a neopustil s nimi dvor. Vyčistil maštaľ, chliev. Povymetal dvor. Podvečer gazda cestom, ktoré zostalo gazdinej, išiel potrieť stromy a dať hovädziemu dobytku. Niektorí gazdovia dávali dobytku aj cesnak a cibuľu, aby ho nikto neuriekol. Cesnakom sa potierali aj prahy v dome a na stajni.

Gazdiná pripravovala všetko v dome. Pod obrus dala peniaze, aby ich mali celý rok a oblátky potierala medom, aby všetci domáci boli dobrí ako med. Okolo šiestej hodiny večer muselo byť všetko pripravené. Predtým ešte dievčatá na vydaj doniesli z drevárne triesky. Ktorá ich doniesla párny počet, tá sa do roka mala vydať, ktorá nepárny, mala zostať starou dievkou. Zobrali topánky a hádzali ich za seba. Ktorej sa špica otočila do dverí, tá sa mala vydať, ktorej dnu, mala ešte počkať. Gazdiné brali do rúk lyžice, ktoré nerátali. Ak zobrali viac, ako ich malo večerať, mal niekto pribudnúť k rodine, ale ak ich vzali menej, mala dievka odísť z domu, alebo niekto zomrieť. Každý dostal jablko a oriešok. Kto mal obidve zdravé, ten mal byť po celý rok zdravý, kto mal jedno červivé, mal byť chorý, ale kto mal červivé obidve, mal zomrieť, alebo ťažko ochorieť. Ak mal jaderník po rozkrojení jablka podobu kríža, mala prísť nemoc, alebo niekto umrieť, naopak hviezda prinášala šťastie a majetok. Dievčatá dávali na vodu plávať orechové škrupinky so sviečkami. Jedna predstavovala dievča, druhá milého. Ak sa škrupinky k sebe približovali, bolo to dobré znamenie. Tvár nastávajúceho ženícha bolo možné vidieť na hladine rieky. Tesne pred večerou, keď už všetko v gazdovstve bolo obriadené, gazda zašiel ešte raz do maštale a porozdával s vianočného chleba každému zvieratku malé sústo. Potom prišiel do pripravenej miestnosti a všetkým predniesol vinš a správu o tom, že sa narodil Spasiteľ v mestečku Betlehem v ďalekom Júdskom meste...

Štedrá večera sa konala v najlepšej a najkrajšej miestnosti, ktorú mali doma. Ako sa dozvedáme z mnohých príbehov a aj literárnych diel, štedrej večere sa zúčastnili okrem rodiny aj prípadná čeliadka, ktorá v dome slúžila, alebo počas roka vypomáhala. Na začiatku sa všetci spoločne nahlas pomodlili a jeden z rodiny prečítal stať zo Sv. Písma o narodení Ježiša. Stôl bol slávnostne ozdobený. Pod obrusom nesmeli chýbať peniaze, aby ich bol dostatok po celý rok. Potom rodina zasadla k stolu a zapálili sa sviečky... Na začiatku Štedrovečernej večere otec, alebo mama každému dala oblátku, na ktorej bol motív narodenia Ježiška, prstom, namočeným v mede, urobila krížik, aby ho požehnával Boh a požehnaný bol dobrý ako med, každý zjedol strúčik cesnaku, aby bol zdravý celý rok. U dobrých gazdov bývalo zvykom počas celých Vianočných sviatkov mať pod stromčekom zrno, zemiaky, sekeru, reťaz, ..., aby bola hojnosť v rodine po celý rok. Stôl obviazali reťazami, aby po celý rok celá rodina držala po spolu. Na stole bol vždy tanier pripravený pre náhodného hosťa. Časť z každého jedla sa odkladala na jeden tanier, ktorý sa rozdelil medzi statok v rodine.

Na stole mávali varené slivky a opekance, rôzne kaše a jednoduché, väčšinou bezmäsité, jedlá. Niekedy to bolo aj sedem druhov. Jedlo sa v poradí od najhoršieho po najlepšie. Z každého sa muselo vziať, aby jedla bolo dostatok po celý rok. Nesmelo sa na nič zabudnúť, lebo kto od stola odišiel, ten mal zomrieť. Potom sa všetci pomodlili a poďakovali Bohu za všetko dobré, čo bolo v uplynulom roku. Po zazvonení zvončeka išli k vianočnému stromčeku, kde si každý našiel nejaké prekvapenie.

Neskôr sa šlo po spievaní do svojich známych a o polnoci na omšu. (V súčasnosti v mnohých rodinách je chod večere následovný: Prípitok s poďakovaním. Ako prvé sa jedia oblátky a trubičky s medom. Nasleduje kapustnica s hubami, s údenou rybou a so zaprážaným maslom. Druhé jedlo je zemiakový šalát s vyprážaným kaprom alebo s filé.) V niektorých rodinách, kde mali doma dievčatá, hádzali po večeri do dverí topánku. Ak dopadla na dvere špicou, o roka sa dievča malo vydať, ak pätou, ostala slobodná. (Ako som uvádzal vyššie, niekde sa to vykonávalo pred, inde po večeri). Nie každej výdajachtivej dievke sa to splnilo. Po večeri kamarátky, alebo dievčatá narodené v tom istom roku, podobne chlapci, chodili z domu do domu a pod oknami spievali vianočné koledy (Ak sa našiel v skupine nadaný hudobník, spev doprevádzal na harmonike). Na Orava sa spievali obyčajne koledy z jednotného katolíckeho spevníka, ktoré poznala väčšina ľudí naspamäť. Občas sa objavili aj iné, ktoré boli prinesené. Ak boli melodické, často sa spievali. Mnohé však sa nezachovali ani v textoch. Svetské koledy sa popod okná vôbec nespievali. Pokladalo by sa to za neslušné... Koledníci z blízkej rodiny boli pozývavaní do vnútra, ale keďže chceli ísť ďalej, slušne odmietli. Všetci dostali nejakú výslužku, ale deti najradšej boli, keď dostali peniaze, pretože už boli po večeri zasýtené jedlom a aj sladkosťami. Po skončení spevu mnohí, aj keď stáli pod oknami, spoločne popriali šťastie, zdravie a božie požehnanie.

V niektorých dedinách na Štedrý večer, v iných až na Štefana, chodili Betlehemci, ktorí slovom a spevom priblížili narodenie Ježiška v Betleheme. Už okolo 23. hodiny sa začal napĺňať ľuďmi kostol. Spoločne spievali vianočné koledy. Mnohí sa pretekali, ktorý začne spievať novú pieseň. Ostatní sa spontánne pripájali. Za zmienku stojí to, že mnoho starších žien začalo spievať vianočné koledy, ktoré sa nenachádzajú v jednotnom katolíckom spevníku. Mnohé z nich boli veľmi krásne a melodické a mnohé z nich sa už nezachovali. Na polnočnej omši sa pre jej neopakovateľnú atmosféru zúčastnilo mnoho aj takých ľudí, ktorí po celý rok nechodili do kostola...

Po nej sa všetci odobrali k stromčeku a zobrali si pre nich určené darčeky. Niekto tam mal rukavice, niekto čiapku, šál, kapce, odievačku alebo aj uhlie. Na deň Božieho narodenia išli celé rodiny na sv. omšu a potom všetci oslavovali svojím spôsobom narodenia Spasiteľa. V tento deň boli zatvorené krčmy a všetky pohostinstvá. Nekonali sa návštevy. Bol to ale problém pre detí. Tie veru doma nevydržali a po jednom sa potichučky vytratili z domu von na ulicu, kde obyčajne v snehu šantili spolu s inými kamarátmi. V niektorých dedinách, pravdepodobne v tých, v ktorých sa polnočná omša konala skôr ako o polnoci - z nedostatku kňazov - deti chodili po spievaní na Božie narodenie a v tento deň sa navzájom navštevovali aj blízke rodiny. Deti chodili rady, lebo vždy sa im niečo ušlo. (Tento zvyk návštev a spievania na Božie narodenie bol ojedinelý.) V druhý vianočný deň na sviatok sv. Štefana, dopoludnia boli všetci na sv. omši a po obede mohli sa konať návštevy, už boli otvorené pohostinstvá, večer sa konali zábavy. Na niektorých dedinách medzi sebou súperili rôzne spolky a organizácie, kto usporiada večernú zábavu. Všetky zábavy končili najneskoršie o polnoci.
 
späť späť   1  |   2   
 
Zdroje: Vianoce
Galéria k článku [5]
Podobné referáty
Advent SOŠ 2.9483 268 slov
Advent 2.9489 890 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.