Advent je prípravné obdobie štyroch týždňov pred Vianocami. Toto obdobie bolo obdobím odpočinku a zbieraním nových síl a životnej energie. Štyri týždne pred Vianocami sa nesmelo do poľa nič vyvážať, ani na poli nič robiť. Hovorilo sa, že v tom čase najviac oddychuje a netreba prírodu vtedy rušiť. V tom čase sa nerobili žiadne zábavy ani oslavy.

Príchodom Adventu, gazdinky prichystali na stôl adventný veniec so štyrmi sviečkami. Od prvej adventnej nedele sa prestali konať tanečné zábavy, svadby ba v niektorých dedinách presunuli aj hostiny spojené s krstom novonarodených detí na povianočné obdobie. Dievky chodili na priadky, priadli dopestovaný ľan, alebo domácu ovčiu vlnu, alebo stretávali sa spolu so susedmi pri driapaní (páraní) husacieho, zriedkavejšie kačacieho peria (z inej domácej hydiny sa perie nepoužívalo). Okolo ôsmej, pol deviatej prichádzali na priadky mládenci s harmonikou, prípadne spevom rozveseliť priadky. Mnoho mladých práve v tomto čase nadviazalo prvé ľúbostné stretnutia. Svedčí o tom aj tradícia, že sv. Ondrej sa považoval za patróna neviest.

4. decembra, v deň svätej Barbory, sa trhali "vianočné čerešňové vetvičky". Výsledok tzn. za koľko dní zakvitnú - kedy "Barborka" rozkvitla, - za toľko mesiacov sa mala konať svadba. Ak náhodou nerozkvitla, dievča vôbec nemalo počítať, že by sa do roka vydala. V niektorých oblastiach večer 3. decembra chodili z domu do domu Barborky (dievčatá zahalené v bielom odeve, s rozpustenými vlasmi a tvar mali zahalenú bielym závojom), nosili so sebou sladkosti a metlu. Sladkosti pre dobré deti, metlu pre zlé. Ich obchôdzka bola spojená s modlitbou.

V predvečer sviatku sv. Mikuláša, 5. decembra, chodil sv. Mikuláš v doprovode anjela a čerta. Prvý vypomáhal rozdávať Mikulášovi darčeky, čert prísne upozorňoval deti, že neposlušných odvedie so sebou. Mnohé z nich sa práve pre čerta báli spomínanej trojice. Boli oblasti, kde Mikuláša doprevádzala aj nejaká miestna kapela. Stávalo sa, že po uliciach chodilo aj niekoľko skupín, ktoré chceli obdarovávať detí. Na Slovensku sa táto tradícia udržiava stále, hoci nadšencov začína ubúdať. Naše deti sa ešte tešia na príchod Ježiška. Mikuláš nosí zásadne sladkosti a drobné darčeky sú najmä pre deti... Ježiško prináša bohatšie dary a pre celú rodinu.

Na niektorých dedinách sa na Luciu mladí ľudia poobliekali za mátohy a chodili strašiť do domov, kde sa im podarilo dostať. Popri tom sa snažili gazdovi niečo ukradnúť. Hovorilo sa, že gazda, ktorému niečo ukradnú, bude mať veľa úrody. Kradnúť chodili najmä tam, kde mali mládencov. Múku si kládli do kožených vrecúšok. Úlohou mládencov bolo im v tom zabrániť. (Občas s týmto zvykom došlo k nedorozumeniam. Na jednej starne sa zobralo to, čo sa nemalo, na druhej strane, keď nechceli ich domov vpustiť, pohuckali na nich psov.) Keď prišiel deň Lucie, zišli sa dievčatá - kamarátky u tej v dome, kde mali chlapca. Potom išli do každého domu, kde mali švárneho mládenca a niečo si od nich vypýtali na varenie. V jednom dome vodu, v druhom drevo, v treťom múku na halušky,..., ktoré potom spolu varili. Každé dievča si napísala lístočky s menami chlapcov, ktorí sa jej páčili, zabalila každý lístok do jednej halušky a dala ich variť. Túžobne čakala na prvú, ktorá vypláva. Lístoček s menom jej mal oznámiť, za koho sa vydá. Potom ešte zisťovali povolanie budúceho manžela. Roztopili olovo a liali ho cez kľúčovú dierku do pohára s vodou. Podľa tvaru stuhnutého olova hádali, za koho sa vydá. Napr. kominár, pekár, alebo gazda, ... Na Luciu bol zákaz drápania peria a pradenia, aby si ženy nezničili ruky. Večer chodili na kontrolu Lucky - ženy (oblečené v bielom a so zahalenou tvárou). Od Lucie do Vianoc dievčatá si písali lístočky. Vzalo sa toľko papierikov, koľko je dní. Na každý lístok sa napísalo jedno meno chlapca. Papieriky sa poskladali a potom každý deň sa jeden vzal, nesmelo sa naň pozrieť a spálil. Lístok s menom, čo zostal na posledný deň bolo meno toho pravého mládenca, ktorý ju bude ľúbiť. Staršie dievčatá varili halušky a do každej dali papierik s menom. Tu halušku, ktorá vyplávala na hladinu ako prvá, vytiahli ju a nechali vychladnúť. Neskôr si dievča lístok prečítalo, ale nikomu ho nesmela ukázať. Čakala, kým odbije polnoc na kostolnej veži. Keď hodiny odbili, dievča vybehlo von a toho, koho stretla prvého, musela pobozkať. Tak, ako sa volala pobozkaná osoba, mal sa volať jej muž. Ak sa meno zhodovalo s menom na papieriku, mala sa do roka vydať. Ak sa nezhodovalo, pravdepodobne musela čakať ďalší rok. Na Luciu sa pod Hálečkovou schádzajú bosorky. Preto chodili po dedine pastieri a pukali bičmi, aby bosorky neprišli do ich dediny. (Hálečkova je hora medzi Tvrdošínom a Trstenou) Od Lucie do Vianoc dievčatá obhrýzali jedno jablko. Na Štedrý deň sa postavila pred dom a kto išiel prvý, mala ho ním trafiť. Z ktorej strany osoba prišla, z tej strany mal byť jej nastávajúci. (Tento zvyk sa čiastočne líši z dediny na dedinu.)

V niektorých dedinách sa zoskupovali rodiny po deväť. Nosili obraz putujúcej Sv. Rodiny z domu do domu. Jedná časť bola vnútri, druhá klopala na vchodové dvere a prosila pre putujúcu rodinu nocľah. Potom priniesli obraz do vnútra, mali ho vo veľkej úcte, spoločne sa modlili ruženec a rozišli sa domov. V noci a celý nasledujúci deň bol obraz domácou rodinou uctievaný ako sv. Rodina. Mali pri ňom zasvätené sviece a každý člen sa mohol pri ňom kedykoľvek súkromne modliť.

Na niektorých dedinách príprava na Vianoce začala 23. decembrom. Vtedy nemali toľko sladkostí a ozdôb ako ich majú dnes. Ale napriek tomu to bývali krásne Vianoce. Otec im doniesol z hory jedličku, ktorú zavčas rána, deň pred Vianocami, ozdobili. Slamené ozdôbky, ktoré boli ešte z minulých rokov starostlivo odložené v truhlici na pôjde, zniesli, povešali na peknú jedličku, pridali oriešky, jabĺčka a na vrchol dali staniolom ozdobenú hviezdu. V tento deň boli domáci pozornejší ku všetkým, ktorí navštívili ich dom. (K náhodným pocestným, tulákom, žobrákom. Každý z nich bol obdarovaný. Je známe, že čím bola rodina chudobnejšia, tým bola pozornejšia a láskavejšia k príchodiacim.) Začali piecť makovník, orechovník tvarohovník, štedrák a čisté koláče... Všade to voňalo medom a orechmi.