Milí spolužiaci!

Témou dnešnej mojej prednášky je káva. Myslím si, že tento nápoj pozná a ochutnal už asi každý z vás. Niektorí pijú kávu častejšie – obzvlášť v maturitnom ročníku, iným príde ešte stále horká. No verím, že moje dnešné rozprávanie zaujme rovnako kávičkárov i nekávičkarov.

Slovo káva je odvodené z arabského výrazu „qahwah“, ktorý znamená „sila“. Arabi ho používali taktiež na označenie vína.

Dnes už ťažko niekto urči, kedy sa káva začala piť. O jej objavení sa traduje mnoho legiend. Jedna z nich, ktorá sa udiala kolo roku 850, hovorí o etiópskom pastierovi kôz Kaldim, ktorý si všimol, že jeho zvieratá vždy neobyčajne ožijú, keď sa po celodennom pobyte na pahorkatinách napasú plodov z neznámeho, stále zeleného, kríka. Pri bližšom skúmaní rastliny objavil kávové bobule a tiež ich ochutnal. O ich priaznivom účinku neskôr hovoril aj s opátom neďalekého kláštora. Ten sa ich rozhodol vyskúšať tiež. Ale v poslednom okamžiku, presvedčený, o tom, že povzbudivé účinky kávových bobúľ sú dielom samotného diabla, vhodil zrná do ohňa. Vďaka tejto náhode prvýkrát došlo k čiastočnému upraženiu kávy a uvoľneniu jej aromatických komponentov. Vôňa kávových zŕn doviedla opáta k zmene názoru a k rozhodnutiu vyskúšať kávu na mníchoch žijúcich v kláštore. Pri ďalšom experimentovaní s kávovými zrnami prišiel na myšlienku rozdrviť ich a rozmiešať s vodou. Tento povzbudzujúci nápoj tak mnísi pravidelne pili, aby dlhšie vydržali recitovať modlitby.

Ešte na začiatku 18. stor. bolo pitie kávy v Európe výsadou vtedajšej smotánky – panovníkov a vysokej šľachty. Koncom storočia sa jej konzumácia rozšírila do kaviarní a postupne sa káva premenila z luxusného nápoja na nápoj každodennej spotreby. Taktiež sa stala obľúbeným rozptýlením viacerých velikánov histórie. Napríklad slávny spisovateľ Honoré de Balzac pri písaní svojich románov vypil denne až 60 šálok. Nezaostával ani filozof Voltaire, ktorý vypil denne až 50 šálok. Káve podľahol aj Ludwig van Beethoven, ktorý však mal jednu podmienku, a to, že do šálky sa musela dostať dávka predstavujúca 60 rozomletých kávových zrniečok. Jeho kolega Johan Sebastian Bach o káve dokonca zložil kantátu.

V súčasnosti je káva známa hádam na celom svete. Poznáme vyše 100 druhov kávy, ktoré sa pestujú v 50 krajinách sveta. Medzi najväčších producentov patrí Brazília, Kolumbia, Kostarika, Honduras, Salvádor, Venezuela, India a Vietnam. Z 15 miliárd stromov kávovníka na celom svete sa vyzbiera približne 90 miliónov vriec kávy, pričom jedno vrece obsahuje 60 kg tzv „zeleného zlata“.

V každej krajine sa káva pripravuje iným spôsobom. Arabi považujú ich spôsob za ten pravý. U nich sa káva sa podáva veľmi hustá a čierna, v Grécku sa podáva káva hustá, horúca a sladká. V Grécku je navyše ešte jedna zaujímavosť týkajúca sa kávovej peny. Mladá Grékyňa ňou dáva najavo svoje city k nápadníkovi. Ak sa jej páči, naservíruje mu kávu s bohatou penou, ak nie, svoje odmietnutie mu dá najavo kávou bez peny. Egypt má tiež svoj kávový rituál, na pohrebe podávajú kávu nesladenú, na svadbách sa podáva zásadne s cukrom.

Čím je však káva taká výnimočná, že ju pije celý svet?

Hlavné účinky kávy, pre ktoré sme si ju obľúbili je, že dráždi mozgovú kôru, potláča ospalosť a únavu, pôsobí na zvýšenie intelektuálnej činnosti. V poslednej dobe sa robilo veľa výskumov, skúmajúcich účinky kávy na zdravie človeka.

Dr. John Allred z univerzity v Ohiu tvrdí, že u ľudí ktorí pijú štyri alebo menej šálok kávy denne – tzn. prijímajú 50 až 200 mg kávy, neboli zistené žiadne zdravotné problémy. Práve naopak. Okrem už spomínaných stimulačných účinkov, môže šálka silnej kávy pomôcť pri sennej nádche, dokonca zachrániť život v prípade alergického šoku. Ďalšie štúdie dokázali, že kávičkári sú vystavení podstatne nižšiemu riziku vzniku Parkinsonovej choroby, taktiež u žien, pijúcich kávu sa ukázalo najnižšie percento rakoviny prsníka. Pozitívny vplyv má káva aj na činnosť hrubého čreva, trávenia, liečbu niektorých typov migrén a spolu s ďalšími látkami tlmiacimi bolesť je súčasťou niektorých analgetík napr v Panadole Extra, Ataralgíne či Acylkofíne (acylpyrin s kofeínom). Taktiež bolo zistené, že pravidelné pitie kávy znižuje riziko cirhózy pečene, a tiež to, že káva filtruje a vychytáva ťažké kovy a znižuje riziko výskytu cukrovky.

V súvislosti s kávou panuje názor, že jej častí konzumenti majú zuby so škvrnami po káve. Laboratórne testy však dokázali, že táto skutočnosť je pozitívna, pretože káva pôsobí proti zubnému kazu. Podobná látka bola analyzovaná aj v čaji či v brusniciach.

A ešte jeden veľmi pozitívny účinok kávy je, že napomáha chudnutiu. Poradkyňa pre stravu britského olympijského tímu radí, že cvičenie a kofeín je ideálny recept na chudnutie.

Je škodlivá?

Aj popri všetkých týchto pozitívach kávy, stále existuje názor, že káva je pre organizmus škodlivá. Je pravda, že vyššie dávky kávy tzn. 200 až 500 mg denne môžu vyvolať zvýšenú dráždivosť, nervozitu, trasenie, nespavosť či bolesti hlavy. Otrava vysokými dávkami väčšinou vedie len k nepríjemnému búšeniu srdca, neschopnosti koncentrácie, excitácii, nespavosti, halucináciam, maximálne kŕčom. Toxicita kávy je však veľmi nízka, pretože smrteľná dávka sa odhaduje na 10g kofeínu, čo je asi 50 až 100 šálok kávy.

Veľmi zaujímavé je aj zistenie, že malé dávky kávy tzn. okolo 50 mg majú práve opačné účinky. Zosilňujú útlmovú funkciu mozgu sa sa môže prejaviť zvýšenou ospalosťou. Preto tzv. „slabá káva“ , ktorú ľudia pijú, aby im neuškodila má presne opačný účinok ako sa od nej očakáva a tvrdenie, že ani po slabej káve nemôžu zaspať, je spôsobené tzv. placebo efektom.

A ešte jedno vyvrátenie mýtov o káve. Mnohí ľudia tvrdia, že káva je návyková látka podobne ako cigarety či alkohol. Nie je tomu úplne tak. Je pravda, že pri dlhodobom užívaní kávy alebo čaju vzniká v organizme tolerancia k týmto látkam, organizmus na dosiahnutie rovnakého účinku potrebuje stále väčšie množstvo účinnej látky. Ale ako uvádza významný český psychiater a farmakológ profesor Vondráček, po niekoľkých dňoch vynechaní pitia sa citlivosť vracia k norme. To znamená, že sa neprejavujú žiadne abstinenčné príznaky. Takže toxikománia konzumentom kávy nehrozí.

Cieľom mojej dnešnej prednášky nebolo presvedčiť vás o tom, že káva je úžasným nápojom. Chcela som len vzbudiť váš záujem o ňu, poskytnúť vám informácie o väčšinou len jej pozitívnych účinkoch, ak je pitá v rozumnom množstve, a tiež som chcela vyvrátiť mýty, ktoré dlhé roky káve ubližujú a robia z nej škodlivý, ba až nebezpečný nápoj.

Ďakujem za pozornosť.