Narodil som sa na Slovensku. Moji rodičia sú slovenskej národnosti. Celý život žijem na území Slovenska a mám aj národnosť slovenskú. Toto sú argumenty, ktoré potvrdzujú, že som Slovák. A prečo mám rád Slovensko a slovenčinu?

Je to jednoduché. Veď ešte keď som bol veľmi maličký, mamka mi rozprávala veľa slovenských rozprávok. Už vtedy som si zamiloval tie krásne slová, ktoré vychádzali z jej úst. Rozmanitosť slovenčiny ma vedela zaviať do ríše snov hneď, ako som zavrel oči.

Neskôr, keď som už začal chodiť do školy, mojím hlavným predmetom bola práve slovenčina. Nie je to ľahký jazyk a viem, že keď sa chce cudzinec naučiť hovoriť po slovensky, je to pre neho veľmi náročne. Som na svoj rodný jazyk hrdý. Neviem si predstaviť, že by mi bolo zakázané rozprávať slovensky, to sa nedá. Slovenčina ma vie naplniť pocitom šťastia, krásy, lásky. Veď keď aj vám niekto povie, že Vás má rád, je to krásny pocit. Hoci dá sa to povedať aj iným jazykom, ale nikdy to nevyznie tak krásne ako mojím rodným jazykom, ale budú to len slová, ktoré budete počuť, ale nie cítiť, nikdy nepreniknú až do vnútra duše.

A ako je to s láskou k Slovensku? Veľmi podobne. Tak, ako som sa tu narodil, tak tu aj až doteraz žijem. Prežil som tu najkrajšie okamihy detstva. Milujem túto krajinu nielen pre jej krásu a jedinečnosť, ale aj preto, lebo iba tu môžem cítiť chuť domova. Iba tu môžem stretnút ľudí, ktorí su mi vzácni, rozumejú mi a veľa pre mňa znamenajú.