Takže musím písať na takúto tému. Nič moc, ale čo sa dá robiť? Keď už som napísal milión päťsto slohov na témy ako opis osoby, umelecky opis, prejav atď., tak napíšem aj tento. Síce nebude taký precízny ako tie predošlé, ale bude taký uvoľnenejší, nebudem sa tu trápiť a vymýšľať nejaké pekné vetičky, ktoré by ladili presnejšie, ako struny na gitare. Nie, nie to robiť nebudem. Ja budem písať, spomínať a hlavne si rozpamätávať o tom, aká škola bola bez zbytočných viet, ktoré by ju velebili alebo zhovaďovali.

Písať som už písal, tak teraz idem spomínať. Nepamätám si svoj prvý deň v škole a dokonca si moc z toho nepamätám ani z prvého stupňa. Ale jedno si pamätám, moju prvú triednu. Nemôžem na ňu nič povedať v dobrom, lebo ma nenávidela alebo pociťovala istú nenáklonosť k mojej osobe. No to je jedno, proste ma nemala rada a ja som ju tiež nemusel. Bola na mňa zlá a spávala sa ku mne nechutne.

Pamätám si že raz som jej doniesol “debilníček“ na kontrolu a ona mi ho vyhodila cez polku triedi len preto, že som tam škaredo písal. Nemôžem za to, že škaredo píšem, však na zemi niesu všetci “krasopisci“! Z ostatným čo bolo v škole som nemal problém, možno len tak na hudobnú ale to sa neráta.

Škola je dobrá, učiteľky sú tiež dobré, chvíľami je trochu zbytočná, no tak dobre, veľmi zbytočná, ale však o čom by to bolo keby sme sa stále učili 1+1 ? A niekedy je zábavná a inokedy zase veľmi nudná, strašne nudná. Škola je proste jedna veľká inštitúcia, v ktorej som prežil 9 rokov múk, zábavy, strachu, ale aj učenia, ktoré dúfam nevzídu na zmar.