Moje biele mesto
(Umelecký opis)

Svitá. Tak ako včera, predvčerom aj dnes. Slnečné lúče ma pohladili po tvári, po líci. Otváram oči, vstávam do ďalšieho rána. Nie! To ráno nebolo ako tie ostatné. Bolo iné. Nevedela som prečo. Vtedy som to ešte nevedela.

Z údivom, úžasom hľadím na nádherné okná, ozdobené skvostnými, majestátnymi kvetmi, ktoré príroda, alebo niekto iný, mocnejší ako ja, ako ty, dokonale namaľoval štetcom a ľadovými farbami. S otvorenými ústami hľadím, hľadím... Nádhera! To je... Prišiel. Konečne. Prvý. Tak dlho som čakala. Zopár handier, čižmičky... Plná emócii, entuziazmu, nadšenia vybehnem von.

Iskrivé, jagavé očká hľadia sem-tam. Nevedia čo skôr. Moje očká. Kráčam po hodvábnom koberci, tak úžasne hebkom, čistom, chrumkavom... Otváram bránu do nového sveta. Áno nového. Tak čisté, krásne, iné...moje mesto. Žiaden človek, nikto, nič. Len ja a ono. Tá, včera ešte špinavá cesta sa dnes zmenila na dokonalosť. Slovami to neviem opísať. Skvost, čistota... Zmena. Včera tehlové domy, obyčajné, ničím výnimočné, môj, tvoj aj jeho... Dnes, medovníkové chalúpky. Každý jeden- tento aj tamten...každý. Stromy, okolo ktorých kráčam denne desiatky, možno stovky krát... Nespoznávam ich. Niekto tam hore ich akoby posypal cukrovou posýpkou. Tak sladkou. Všetko je zázračne biele, len zopár večne zelených jedličiek, smrekov narúšajú to nekonečno. Spev vtáčikov dotvára ten pocit- tak dokonalý. Sneží. Vločka, vločka... Chumáčiky padajú na zem. Vietor ich rozfukuje do všetkých strán. A ony padajú a padajú na tú rozkošnú perinku. Jedna k druhej splývajú v jedno. Moje kroky stíchli. Stojím pred kryštálovo čistým obrovským oltárom. Nie. Nebol to oltár ako ostatné, ale vzbudzoval rešpekt, úctu. Donútil ma zastať. Oltár, ktorý nevyrástol zo zeme. Naopak. Obyčajná zo strechy stekajúca voda sa zmenila na ... To bol on.

Obloha sa zmenila na záhadno, tajomno. Je tak nízko. Chcem sa jej dotknúť. Hľadím na horizont. Prvý krát vidím svet ako jedno- bez hraníc medzi mojim a jeho svetom. Obloha mi splýva so zemou na ktorej stojím, po ktorej kráčam. Život hore a život dolu sa stal jedným- životom tu. Magický kruh bez začiatku a bez konca...
Medovníkové chalúpky, stromy, krása, oltáre, bielo...a ja. Len ja a moje mesto. Moje malé biele mesto.