Obraz 1. svetovej vojny vo svetovej literatúre

Ernest Hemingway (1899-1961):

Bol príslušníkom tzv Stratenej generácie. V jeho dielach sa stretávajú romantické aj realistické prvky. Podielal sa na formovaní novodobého svetového románu. Jeho dielo sa opiera o autobiografické zážitky a skúsenosti. Hlavné postavy sú vo veľkej miere akoby odliatkom jeho povahových vlastností a jeho filozofického chápania života. Jeho prvé práce čerpajú zo života americkej spoločnosti. Jeho hrdinovia sú mužné typy, ktorí aj v nepriaznivých podmienkach nestrácajú ľudské hodnoty. Sú rozhodní, obetaví, sebavedomí, odhodlaní obetovať sa pre dobro veci.

Najznámejšie dielo: Zbohom zbraniam

Hlavné postavy: Frederick Henry, Catherina Barkleyová

Vyšiel približne v rovnakom období ako Na západnom fronte kľud. Je to autorova vlastná skúsenosť zo života sanitnej jednotky na tal. fronte v poslednom roku 1. svetovej vojny. Mladý Američan Frederick Henry prichádza do Európy s ideálom spravodlivého boja. Dospieva k presvedčeniu o neľudskosti vojny. Zoznámi sa s mladou ošetrovateľkou Catherina Barkleyovou a keď mu hrozí zatknutie a smrť spoločne utekajú do Švajčiarska. Tu dochádza k tragickému zvratu rozvíjajúcej sa lásky keď Catherina pri pôrode zomiera.

Erich Maria Remarque (1898 - 1970):

- vlastným menom Erich Paul Kramer

Na západe nič nového (Na západnom fronte kľud)-román

Hlavná postava: Paul Bäumer

Myšlienka: Úvahy o nezmysle a príčinách vojny, ktorá priniesla smrť a utrpenie ľuďom, ktorí ju hneď na začiatku považovali za nešťastie.
Názov je odvodený od novinovej správy,v ktorej sa píše, že na západnom fronte sa nič nedeje, že je tam kľud, zatiaľ čo tam umierajú množstvá vojakov. Hlavným rozprávačom a zároveň hlavnou postavou je mladý Paul Bäumer, ktorý sa aj so svojimi spolužiakmi (gymnazistami) dostáva na front. Sú to však ešte len deti vsadené priamo do krvavých zákopov. Vládne tu iná hierarchia hodnôt, po čase sa im stáva škola smiešnou. Teraz je dôležité, na koho sa môžu spoľahnúť, kto vie zaobstarať proviant. Autor tu nepateticky, naturalisticky opisuje osudy skupiny nemeckých vojakov na západnom fronte. Dielo sa končí tragicky - smrťou hlavnej postavy.

román Traja kamaráti

Hlavné postavy: Robert Lokhamp, Otto Köster, Gotfried Lenz
Dej románu nie je priamo situovaný do obdobia prvej svetovej vojny, ale následne za ňu do typickej nemeckej spoločnosti, kde sa pohybujú len obyčajný ľudia.

román Cesta späť

Koniec prvej svetovej vojny a armáda sa vracia späť do Nemecka. Vojaci - bývalí študenti sa nevedia prispôsobiť novým, zmeneným podmienkam (jeden z nich spácha samovraždu). Vo vojne boli všetci jeden celok - jedna uniforma. V mieri sa odkrývajú ich nedostatky, ale vládne tu ten, kto má vyššie postavenie. Kto je bohatý, zámerne sa vystatuje, dáva pocítiť ostatným svoje prednosti, hoci na vojne v zákopoch bol zbabelcom a držal sa radšej v ústraní. V mieri sú u iné kritériá hodnotenia človeka.

Romain Rolland (1866-1944)

- celá jeho tvorba je preniknutá hudobnými motívmi, v niektorých prípadoch zachovával kompozíciu symfonických skladieb
- bojoval proti fašizmu a stretol sa s množstvom známych osobností; Ako odporca fašizmu odmietol Goetheo cenu za umenie a literatúru, ktorú mu udelila Hitlerova vláda.
- navštívil aj Prahu na pozvanie prezidenta Masaryka

Najznámejšie dielo: novela: Peter a Lucia

Hlavné postavy:Peter, Lucia

Peter bol odvážny a nenávidel vojnu, čím sa dostal do rozporu s bratom Filipom, ktorý sa na nej aktívne zúčastňoval, ale neskôr v nej už ani on nevidel také hrdinstvo… Peter bral život taký ako prichádzal a vojnu bral ako koniec svojho života. Keď mu oznámili, že na vojnu musí ísť - prestal sa učiť. Lucia mala len matku - vdovu bez prostriedkov. Mala rada umenie - maľovala, ale brala to ako východisko z núdze – kvôli financiám. Po zoznámení začali obidvaja opäť naplno žiť, radi sa rozprávali o budúcom živote, ale obidvaja si uvedomovali, že nabude taký aký si oni vysnívali. Lucia mala problémy doma - matka si našla priateľa, ktorý spával u nich doma. Celou novelou ich sprevádza smrť (pri ich zoznámení na stanici zomiera človek, ktorý spadol zo schodov, myšlienky na vojnu, bleskom zasiahnutý fiaker ...). Na záver diela sa dvojica odoberá na Veľký piatok do kostola na omšu kde sa zjaví vidina - malé ryšavé dievčatko - symbol smrti. Cez omšu podnikne nepriateľ nálet počas, ktorého spadne bomba aj na kostol a obaja v ňom zomierajú. Autor v diele vychádza zo skutočnej udalosti - reakcia na bombardovanie kostola v Saint Germain počas veľkopiatočných bohoslužieb 20.9.1918 kde zomrelo 165 prevažne detí a žien.Porovnanie diel Peter a Lucia s Na západe nič nového:

Úvodom chcem povedať, že pri čítaní týchto kníh sa naozaj dozviete, ako to za 1. sv. vojny fungovalo, či už priamo na fronte, alebo v „teple“ domova.

Čo majú spoločné? Obdobie 1. sv. vojny, odovzdanosť voči okolnostiam, do ktorých sa neprávom dostala väčšina ľudstva. Hrdinovia nemali chuť zmeniť túto situáciu, hoci k nej pociťovali až živelný odpor. Skrývali sa do seba, do zákopov, do činov, do lesa, do lásky, do bordelu… A únik im poskytla len smrť.

Rolland bol v tomto období už vážený pán v rokoch, ktorý mal na krku aj Nobelovu cenu, pacifista, preto emigroval do Švajčiarska, aby tomuto besneniu unikol. Mal prirodzene inteligentný nadhľad(dá sa mať nadhľad tu?). Vytvoril dielo, kde sa na pozadí vojny formuje protipól k tejto zlobe- láska. A príde vždy, keď to najmenej čakáte: „…niekoľko krokov od neho, oddelené dvoma cudzími telami, stálo dievča, ktoré práve pristúpilo do podzemnej železnice. Sprvu videl z nej iba jemný profil pod tieňom klobúka, plavú kučeru na trochu pochudnutom líci, svetlo vrhnuté na ľúbeznej lícnej kosti, jemnú líniu nosa a zošpúlenej pery a pootvorené ústa, ktoré sa ešte chveli od náhlivej chôdze. Bránou jeho očí vstúpila do jeho srdca, vstúpila celá, a brána sa zatvorila. Hučanie zvonka stíchlo. Tíš. Pokoj. Bola tam.“

Remarque odišiel na front v roku 1916, mal 18 rokov, život pred sebou. Jeho život sa skrátil na slovo vojna. Poznal, čo to znamená „o chlp“, čo vyjadruje slovo zákop, ako odistiť granát, zabiť. Poznali to aj hrdinovia jeho románu. Vedeli, že ich život sa môže skončiť v ktoromkoľvek okamihu. Strach zo smrti tak otupel, že keď boli 15 km za frontom, pripadalo im to tak bezpečné, že už o tom dokázali hovoriť, ba aj na to nemyslieť. Hranice správania a ľudských hodnôt sa tu posunuli. Veci normálne bežné sa tu zdali iba snom. Prednosť mali potreby- jedenie, alkohol, sexuálne ukojenie bolo asi to najviac, čo mohli dostať. Nijaká láska. Išlo sa cez úzky, intenzívny priestor.

Peter a Lucia mali v 1918 zhruba 16 rokov. Paul Bäumer 20. Boli mladí a aj mladí zomreli.

Peter pohŕdal svetom a predovšetkým vojnou a tými, ktorí za ňou stáli. Vojaci boli pre ňho falošní hrdinovia, chudáci. Jedným z nich bol aj jeho brat Filip- dobrovoľník. No aj ten sa rýchlo zbavil pocitu, že toto mu prinesie zadosťučinenie. Akurát obaja pochopili, ako sa vzájomne odcudzili.Aj napriek tomu Filip vycítil Petrovu lásku, zakrytú zmätkom, čo sprevádzal jeho mladú nepokojom zmietanú dušu. Lucia mu priniesla oporu, vŕbu, priateľa… Keď bol s ňou víťazila v ňom láska. Synonymum pre pokoj, vášeň. Ochranná bariéra pred svetom- to je to, čo potreboval. Lucia pôsobila navonok pokojnejšie. Finančná situácia ju donútila maľovať obrázky- kópie. Bola osobitá, tak do nich vkladala kus seba, takže sa občas ani nepodobali na originály.

Paulovi Bäumerovi sa trasoviská stali prechodným domovom. Jeho spolužiaci, teraz už spolubojovníci, rodinou. Každý mal v nej špecifické postavenie. Všetci boli priatelia, schopní sa pre seba obetovať, podeliť. Uvedomovali si, že aj keby nadviazali vzťahy s inými vojakmi, nedokázali by sa prispôsobiť. Držalo ich pokope vedomie, že sa chcú vrátiť a opäť viesť bezstarostný študentský život v mieri. Paul sa domov dostal cez dovolenku. Nepokoj sa mu do žíl dostával, keď si pripomenul, čo, koho nechal na fronte. Čo bude až sa vráti. Domov sa mu odcudzil. Starali sa o neho, dávali mu lásku. On ju zrazu nevedel prijať, nemal im čo ponúknuť, opätovať. Jeho matka je chorá- podľa môjho názoru je to najbeznádejnejšia vec na svete. Ku koncu dovolenky sa Paul vyjadruje: „Hryziem vankúš, zatínam prsty do železných tyčí na posteli. Nemal som sem nikdy chodiť. Vonku som bol často ľahostajný a bez nádeje- už nikdy nebudem môcť byť taký. Bol som vojak a teraz nie som nič, iba bolesť nad sebou samým, nad matkou, nad všetkým, čo je také bezútešné a bez konca. Nikdy som nemal chodiť na dovolenku.“2

Remarquove dielo je autobiografiou vydanou 10 rokov po skončení 1. sv. vojny. To je dosť dlhý čas, a predsa sa autor k tomu vrátil a naturalisticky opísal boje, smrť, beznádej, ktorá v mnohých vládla až po koniec ich dní.

Peter a Lucia sa Rollandovi pravdepodobne iba prisnili(1920). Išlo o imagináciu podľa skutočnej udalosti- bombardovanie kostola na Veľký piatok 1918. Dvaja, ktorým je odobrané právo na lásku, láska nemá právo na vojnu, ľudia nemajú právo na lásku. Ľudia nesmú bojovať.