Miesto, kde sa rád vraciam
(Umelecký opis)


Miesto, kde sa rád vraciam a určite sa budem stále rád vracať, je malá chalúpka obklopená mohutne sa vypínajúcimi a majestátne pôsobiacimi, nebotyčnými štítmi Štiavnických vrchov.

Chalúpka vyzerá sťa perníková, no zahryznúť do nej neradno. Jej Šindľová strecha, miestami už prehnitá, no stále krásnej ebenovej farby, si toho už veľa pamätá. Na verajach dverí nám do očí udiera dekoratívna kvetinová rytina, ktorá ohraničuje tiež vyrytý rok 1907. V tomto roku Pána, bolo toto skvostné dielko postavené.

Ak dokorán otvoríte veľké vŕzgajúce vráta, ocitnete sa v malej, ale priestrannej svetlici. Jej pravú stenu zdobia starodávne, olivovo-zelené, mohutné kachle, ktoré počas studených večerov napĺňajú izbietku príjemným teplom plápolajúceho ohňa. Pred kachľami sa rozvalíte vo veľkom, prútenom, hojdacom kresle, v ktorom si môžete do sýtosti vyhriať prechladnuté kríže. Chvíľky strávené v kresle si môžete spríjemniť kochaním sa po starodávnych obrazoch s hrubými, ozdobnými rámami, ktoré visia po bokoch izby. Pred sebou sa môžete pozerať na dve malé okná, ktoré vyzerajú sťa malé očká chalúpky. Uvidíte v nich dlhý trávový koberec, ktorý je v letnom období zafarbený množstvom farieb všakovakých kvetov. Jeho farby sa podobajú farbám najdokonalejšieho perzského koberca. V pozadí sa mohutne vypína sýta zeleň hustého lesa, ktorý sa v jesennom období oblečie do oranžovo-žltých šiat.

Je to miesto, na ktoré rád spomínam a kam sa rád vraciam a kde si spolu s rodinou môžem dopriať chvíle oddychu a rodinnej pohody.