Glemba a jeho hodina slovenčiny...

-„Ondrej!“
Zo sna ma takto zvykne vytrhnúť naša profesorka slovenčiny. Že ako sa volá? Mirka Juríková. Znie to tak skvelo. Mirka.
No pre nás je to stále pani profesorka.
Deň ako každý iný. Sedím na svojej tvrdej drevenej stoličke hneď vedľa mexičana a len tak čumím z okna. Predstavujem si, že čoby sa asi stalo keby tá helikoptéra, tá ktorá prenášala Ivanovu 486-tku, padla rovno do našej triedy. To by bola haluz! Spomedzi všetkých “zľaknutých“ by Ivan bol ten jediný, kto by si dokázal zachovať chladnú hlavu. Sadol by za komp a poď ho klikať za hjumanov. Po chvíli by sa postavila pokladníčka a povedala by:
„A toto vlastne čo? Vlastne.“

To by ma teda úplne zabilo! Zrazu však v mojej hlave nastalo ticho. Okrem továrne na piliny som nepočul vôbec nič. Obzerám sa okolo seba, ako obvykle nič nechápem, minimálne tak vyzerám.
Ružomberčanky predo mnou bľabocú o niečom nepodstatnom, Pedro slinkou stekajúcou po jeho pravom líci testuje zákon gravitácie, ex-predseda čumí doblba a tuho premýšľa.
-„Upchal som ten sifón keď som si holil nohy, alebo nie?“

Keď tak nad tým premýšľam, už dlho sa zo zadnej lavice neozvala nejaká “trefná“ poznámka. Mysľou mi prebehol možný dôvod.
- „Asi zdražela presnedávka a dotyčným to pokazilo náladu natoľko že triedu neobšťastnili nejakým stobodovým výrokom“
Je mi to fakt ľúto.
Zrazu “šach!“ Rana ako z dela ma priviedla späť do reality.
-„Ja som to nebol, kto teda?“ Pomyslel som si.
Obzerám sa okolo seba.
Ivan hasí vesmírnych elfov, Bruce Lee v zadnej lavici si ide oči vyočiť a mne vtedy hlavou prebehla myšlienka:
- „Čo tak napísať riaditeľke list?“
- Hovorím si: „Ondrej mysli, mysli!“
Povedal som si že sa na to radšej vykašlem a začnem počúvať pani profesorku. Veľmi to síce bolelo, no zmotal som sa na to, že to tých desať minút vydržím. Akurát sme sa bavili o Štefanovi Moravčíkovi a jeho eroticko- zoofilne ladených básniach o barančekoch.
-„ No uznajte sami. Ktorý normálny človek by písal o erotike a barančekoch?“
- „Ževraj ľudský sendvič“
- „Perverzák!“
Čokoľvek. Hodina mi ušla pomerne rýchlo. Veľa som sa toho naučil. Prebral som krízové situácie, viem, že nechcem nikdy vytvoriť niečo také ako tuto Pišta M., a dokonca sa mi to aj celkom páčilo.
Len dúfam že ma raz moje podvedomie nezradí a bude fungovať aj na mature. Amen