Vážená pani riaditeľka, učitelia a drahí žiaci!

Práve sme zistili, že sme smutní. Lúčime sa so školou, ktorá nám deväť rokov bola akoby druhým domovom. Posledný krát tu pred Vami stojíme plní plánov do budúcnosti. Milí učitelia, ste tu s nami a boli ste tu s nami od prvej triedy. Ešte si pamätáme, ako sme vkročili prvýkrát do tejto školy ohúrení jej veľkosťou, množstvom detí a chaosu. No vy ste nás viedli ročníkmi a pomáhali ste nám získavať nové vedomosti. Od krivoľakých čiarok až po roztrasené písmena abecedy. Po písmenách prišli nové slová a po nich vety, ktorými sa dnes snažíme vyjadriť našu veľkú vďaku za vašu námahu.

Ťažkými krokmi sme kráčali smerom vpred. Napokon sme sa dostali na druhý stupeň. Prišli namáhavejšie predmety a s nimi aj noví učitelia. Úlohy sa zdali ťažšie, ale nakoniec sme ich zvládli. Aj keď sme ich niekedy nestíhali písať doma, stali sa z nich prestávkové úlohy, ktoré sa stali samozrejmosťou. A týmto ďakujeme učiteľom, ktorý si nás cez prestávky nevšímali. Napokon vaša i naša práca bola odmenená úspechom. Ďakujeme učiteľom a rodičom, že nás spoločne dokázali naučiť dôležité veci pre život a vydržali to s nami. Za chvíľu sa rozídeme všetci inými smermi. Koľkí z nás sa ešte stretnú? Na to nám nikto neodpovie.

Prežili sme tu deväť rokov a to predsa niečo znamená. Znamená to opustiť prekrásne chvíle, ktoré sme prežili so svojimi spolužiakmi. Minulosť prežitú v tejto škole nám nikto nevezme, ale budúcnosť nám nikto nedaruje, musíme si ju vytvoriť sami, a preto sa musíme rozlúčiť. Odchádzame za tým, čo nám pripravil život. O niekoľko desiatok minút sa definitívne prestaneme nazývať žiakmi a staneme sa študentmi stredných škôl, pre každého z nás to bude ukončenie jedného krásneho obdobia.
Príde jeseň a my sa postavíme na začiatok s novými spolužiakmi a učiteľmi s očakávaním a strachom ako v prvej triede.

S vďakou za všetko, čo ste nás za tých deväť rokov dali, vyslovujeme dve slová: "Ďakujeme a zbohom."