Ako urobiť školu príjemnejšou? Hm, to je dosť diskutabilná otázka. Prvá vec, čo ma napadne je, že najlepšie čo by sa mohlo spraviť je, nech škola nevyzerá ako väzenie!!!

Ta moja na mňa tak dosť pôsobí, ako by aj nie, veď bola postavená ešte za socializmu. Fádne biele steny na chodbách i v triedach. Trieda rovná sa štyri holé steny, šestnásť tmavých lavíc a tridsaťdva maximálne nepohodlných stoličiek, katedra a jedna mäkká stolička pre „profáka“. Na oknách mreže a žiadna zeleň. Jediné čo mi tam chýba je už len diera v podlahe ako záchod. Myslím, že tá škola tak vyzerá naschvál aby odplašila potenciálnych uchádzačov o štúdium na nej.

Možno som na 21. storočie až priveľmi pokroková, ale podľa mňa by škola mala byť útulnou inštitúciou kde by sa študenti cítili nanajvýš príjemne, čo by určite pomáhalo k zlepšovaniu ich študijných výsledkov. Prioritou každej školy by malo byť, aby nevyzerala ako väzenie! Žiadne mreže na oknách, veď nie sme nejaké opice, aj keď občas sa tak správame, nie je to tak. Čo sa týka vybavenia tried. Jedinou pomôckou pomocou ktorej každý študent, či si to už prizná alebo to poprie, prejde strednú školu sú ťaháky. Ako ich máme používať, keď máme tmavohnedé lavice? Veď na ne vôbec nemôžeme písať ceruzkou! A keď ich napíšeme, pri ich opisovaní sme takí nápadní, že hneď na to profesori prídu a nám letí ako blesk z jasného neba do klasifikačného hárku guľa.

Stoličky sú tvrdé a studené. Denne na nich máme prilepené zadky aj sedem hodín no nik na to neberie ohľad. Cez hodinu so nemôžme svojvoľne postaviť a ísť sa prejsť ako naši milí profesori, keď majú stŕpnutý zadoček. Oni k tomu všetkému majú ešte aj teplučké a mäkučké stoličky, aby bol ich zadok v maximálnom luxuse.

Farba steny v triede by na nás nemala pôsobiť rušivo, veď predsa potrebujeme sa tam sústrediť a pracovať, odpovedať, písať písomky, jednoducho potrebujeme byť v pohode. Taká zelená farba je nesmierne ukľudňujúca a upokojuje unavené oči. V triede predsa máme stráviť štyri roky života, tak nech sú pekné. Vždy keď prídu noví prváci, mali by mať šancu vymaľovať si triedu tak aby im vyhovovala a spĺňala ich predstavy.

Chodba je zase miesto kde sa študenti stretávajú počas prestávok. Steny by tam mali hýriť teplými farbami. No kdeže, omyl, opäť je tu naša sterilná biela farba. U nás v škole sa mi páči jedna z mála vecí, a to náš gauč. Je na prízemí, čo je dosť nevýhodné lebo moja trieda je až na druhom poschodí, a vždy keď sa dostaneme dole, gauč je už plný. Takýto gauč by mal byt na každom poschodí...

Tiež sa mi „páči“, že máme skrinky. Chcú sa tým asi podobať americkým školám, ktoré vidíme deň čo deň vo filmoch, no zabúdajú na to, že naše skrinky sú tri razy menšie ako ich a takmer nič sa do nich nevmesti.
Skrátka v závere to zhrniem tak, že máme na školách školské rady a vedenie škôl by sa konečne malo začať zaujímať o naše nápady a potreby a aspoň v malej miere ich začať realizovať...