Moja mama

Mama, mamka či maminka, to sú slová, ktorými denne oslovujeme svoju matku. Väčšinou si však ani len neuvedomujeme, čo všetko sa za týmto slovami skrýva. Moja mama je pre mňa stelesnením bezpečia, pohodlia, lásky a nehy, a preto som sa rozhodla, že práve o nej napíšem túto prácu.

Veľa ľudí mi vraví, že sa vyzerám ako ona, keď bola v mojom veku. Obe sme dosť vysoké, maminka meria takmer 180 centimetrov a kedysi bývala štíhla ako prútik, no po troch deťoch sa trošku zaoblila, ale pristane jej to. Má ovalnu tvár, na ktorej dominujú sivomodré oči, v ktorých neustále horia veselé iskričky. Ak sa jej do nich hlbšie zahľadíte, nemôžete si nevšimnúť, že v ľavom oku má maličkú oranžovohnedú škvrnku. Ďaľšou výraznou črtou jej tváre sú pekne krojené ústa, na ktorých takmer stále nosí priteľský a srdečný úsmev. Nad ústami má tenký nos s tvarom podobným skokanskému mostíku. Tvár jej lemujú hnedé, mierne vlnité vlasy po plecia. Pokožku má bledú a jemnú a tiež si nepamätám, že by niekedy použila make-up alebo niečo podobné. Je pekná od prírody a nepotrebuje sa skrášľovať.

Maminka alebo Alenôčka, najkrajšia na svete, ako sa rada necháva oslovovať doma a v kruhu blízkych priateľov, je už na prvý pohľad veľmi veselý človek. Večne sa usmieva a nedopustí, aby bol niekto v jej prítomnosti smutný. Rada sa zabáva a robí si žarty nielen z chýb svojho okolia, ale najmä zo svojich vlastných nedostatkov. Keď jej lekár raz povedal, že by v záujme svojho zdravia mala denne prejsť 5 kilometrov a preplávať aspoň 2 kilometre, odpovedala mu, že to sa zrejme odrazí na spotrebe benzínu v našom aute a momentálne nemá dostatok financíí na to, aby si zaobstarala aj motorový čln.

Okrem toho, že ma rozveselí vždy, keď som z akýchkoľvek dôvodov smutná alebo znechutená, vždy ma ochotne vypočuje a tiež pomôže a poradí, ak môže a vie ako. Odkedy sa pamätám, vždy stála pri mne a chránila ma, bola pre mňa ako dobrá rozprávková víla. Ak som sa udrela alebo si pri naháňačke rozbila kolienko, stačilo, aby ma pohladila, objala a bola som zázračne vyliečená. Tiež nikdy nezabudnem na to, ako celé noci prebdela pri mojej postieli, keď som bola chorá. Pamätám sa na to, akoby to bolo včera, tvár mala vtedy ustráchanú, bola vyčerpaná ale aj napriek únave sedela pri mne, držala ma za ruku a starala sa o mňa ako o bábätko. Preto som bola rada chorá, vedela som, že bude pri mne a budem ju mať len pre seba. Cítila som ako veľmi ma ľúbi a bol to krásny pocit. Tak, ako sa s láskou a nehou starala o mňa, tak sa neskôr starala o moju mladšiu sestru a teraz sa tak stará aj o brata.

Ale vedela byť aj prísna. Neraz ma slabo bacla po zadku, keď som neposlúchala a ja som sa vtedy bála, že už ma nemá rada, no onedlho sme už zase boli kamarátky a všetko bolo v poriadku.

Tiež je naozaj starostlivá a veľmi sa o mňa aj o mojich súrodencov bojí. Vždy, keď sa chystám ísť von s kamarátmi, pýta sa, kam idem, s kým idem, kedy sa vrátim a milión ďaľších otázok. Keď sa konečne dostanem von z bytu, nestihnem ani poriadne prejsť pár krokov od bytovky a už mi zvoní mobil, či som si nič nezabudla. Počas mojej neprítomnosti zrejme sedí na ihlách, lebo telefón mi zvoní v pravidelných intervaloch, každú hodinu a pól, pretože je zvedavá, či som v poriadku a či sa už nevrátim domov. Niekedy sa mi zdá, že to s tou starostlivosťou preháňa a z času na čas mi to aj lezie na nervy, ale v podstate chápem jej obavy a som aj rada, že jej na mne tak záleží.

No nezáleží jej len na mne, mojej sestrte a bratovi, ale aj na mojom otcovi, za ktorého je vydatá už skoro osemnásť rokov a ešte ani raz to neľutovala. Samozerjme, že sa párkrát pohádali, ale vždy si veci vysvetlili, porozprávali sa a dospeli k rozumnému kompromisu prijateľnému pre oboch. Aj keď sú spolu denne už taký dlhý čas, ešte stále sa neuveriteľne ľúbia a ani len nepomyslia na to, že by jeden druhého podviedol. Maminka svojmu manželovi na stopercent verí a ako sama vraví, dala by za neho nielen ruku do ohňa, ale aj hlavu na klát a to isté platí aj naopak.

Moja mama je aj nesmierne trpezlivá, čo potvrdila v čase, keď sa moja sestra učila čítať a písať. A môžem dosvedčiť, že to človek musel mať naozaj svätú trpezlivosť, aby si pri nej nevyšklbal vlasy. No mama sa chopila tejto úlohy a dovtedy stála nad sestrou, kým sa jej neposlušné písemenká neprestali pliesť. Toto dokazuje aj jej ďaľšiu prednosť - všetko vždy dotiahne až do konca. Ak už raz niečo začne robiť, nerestane, kým práca nieje vykonaná na 110%. Sama o sebe tvrdí, že je detailistka, ale ani to sa mi nejaví ako dostaočné pomenovanie pre túto vlastnosť. Jednoducho povedané, je pracovitá a dôledná v každej práci, do ktorej sa pustí, vrátane jej zamestnania.

Bohužiaľ, aj ona má svoje negatívne vlastnosti. Vždy skrýva svoje pocity a nikdy nedá najavo, ako sa naozaj cíti. Usmieva sa, aj keď v hĺbke duše by najradšej plakala, ak ju niečo bolí alebo je chorá, nedá to najavo, zatne zuby a tvári sa, že sa nikdy necítila lepšie. Vždy dozrie na to, aby sa všetci naokolo nej mali dobre a nič im nechýbalo, no vôbec pritom nemyslí na seba a svoje potreby zatláča do ústrania, čo niekoľko ľudí z jej okolia zneužíva.

Moju maminku beriem skôr ako jednu zo svojich priateliek. Môžem sa s ňou porozprávať o čomkoľvek a úplne jej dôverujem. Snažím sa riadiť jej prevažne správnymi radami. Som naozaj rada, že s ňou mám taký pekný vzťah. Aj napriek tom, že aj ona má svoje muchy, je mojim vzorom a v kútiku duše dúfam, že raz budem aspoň spolovice taká dobrá matka, ako je ona.