(Beletrizovaný životopis)

29. febuár 1989 je pre mňa deň s veľkým „D“. Je to tak, pretože je to dátum môjho narodenia. Pre každého človeka je dátum jeho narodenia veľmi dôležitý a ja nie som výnimkou.

Veľa ľudí považuje číslo dňa príchodu na tento svet za svoje šťastné číslo. Neviem, či to môžem tvrdiť aj o sebe, nakoľko mi nikdy neprinieslo šťastie v lotérii, ale aj napriek tomu je 29 moje obľúbené číslo. Ním sa to všetko začalo, keď som vo štvrtok o 5.30 uzrel po prvý krát svetlo tohto prekrásneho sveta. Neviem, či to je pravda. Veľmi si na to totiž nespomínam. Viem to iba z rozprávania iných, tých, ktorí stáli pri zrode nového života – mňa. Myslím tým hlavne moju mamku a ocka, ktorí boli pre mňa oporou vtedy, keď som mal jeden deň a sú ňou aj teraz, keď tých dní mám za sebou už skoro 7 000.

Boli to práve oni, ktorí stáli pri mojom prvom kroku. Pravidelne ma odprevádzali do škôlky, na ktorú mám len tie najlepšie spomienky. Objavoval som tam záhady hračiek rôzneho druhu. Spoznal som tam množstvo mojich terajších kamarátov. Ani sme sa nenazdali a bol tu môj prvý školský deň. Pamätám si naň, akoby to bolo včera. Bola to poriadna zmena oproti zábavkám v škôlke. Pribudli povinnosti. Pribudli domáce úlohy. Nie je náhoda, že jednotky v žiackej knižke pribúdali ako huby po daždi. S úlohami mi najprv pomáhali rodičia. Postupom času som si však musel uvedomiť, že musím byť samostatný, aby som sa dokázal v dnešnom svete presadiť.

Tak som sa prebojoval až do deviateho ročníka, kedy bolo potrebné rozhodnúť sa pre ďalšie štúdium. To nebolo vôbec také ľahké, ako sa na prvý pohľad môže zdať. Zisťoval som si informácie o všetkých dostupných stredných školách v Košiciach. Pomaly som ten výber zužoval, až kým neostala jedna jediná. Bola ňou a ešte stále je Stredná priemyselná škola hutnícka. Teraz s odstupom štyroch rokov môžem bez výčitiek svedomia povedať, že to bola správna voľba. Dala mi do života viac ako stredná škola môže dať. Okrem širokospektrálnych vedomostí z rôznych odvetví priemyslu aj hrdosť na seba a na svoju školu.

Teraz mi ostáva len pár mesiacov do ukončenia štúdia. Dúfam, že blížiaca sa maturita dobre dopadne a budem rovnako úspešný aj na vysokej škole. Veď kto sa učí, nemôže mať v škole problém.